karol

Dôvod je prostý … všetky totality … a teda aj tá čínska – tá ázijská sú založené na strachu … a to jednak zo svojich občanov a jednak zo sveta okolo seba … sú takpovediac „samonasieracie“ … vidia zlo tam kde nie je, ale nevidia ho tam, kde skutočne je –  a to v nich samých.

 Myslia si, že za všetko zlé môžu tí druhí, že chyba je vždy v tých druhých … majú totiž narušený vzťah k iným, takže sú presvedčení že tí dobrí sú oni … a tí zlí sú jedine možne tí druhí … je to taký ich jednoduchý, prostoduchý, čiernobiely, detský – infantilný – nezrelý svet v ktorom rozhodne nejde o pravdu, ale len o to, čo vyhovuje „deťom“ tam hore ☹

Správanie Číny vykazuje znaky porúch osobnosti spôsobené zlou – totalitnou pseudovýchovou, v totalitách ale normálnou. Ide hlavne o paranoidnú poruchu osobnosti, narcistickú, psychopatickú, sociopatickú, xenofóbiu atď. Tento paradox hovorí veľa o psychológii moci, ktorá neverí nikomu — ani sebe.

Svet ako džungľa

Čínske vedenie sa riadi predstavu, že svet je džungľa, v ktorej silnejší prežije a ten slabší sa stane jeho korisťou.
V takomto primitívnom svete sú pravidlá pre dôverčivých a morálka pre porazených. Moc sa nemeria právom, ale tým, čo si dokáže vydobyť silou … takže sila štátu sa vo všetkých totalitách neposudzuje podľa toho koľko toho dokážu svojim občanom povoliť, ale podľa toho, koľko im toho vedia zakázať ☹

Preto Čína nebuduje bezpečnosť — buduje odstrašenie, dominanciu a strach. A tak vzniká rovnaký začarovaný kruh, rovnaký ako je to aj pri peniazoch: čím viac moci Čína má, tým viac sa bojí, že by o ňu mohla prísť.

Armáda ako poistka režimu

Čínska „ľudová oslobodzovacia“ ☹ armáda neslúži ľudu — ale slúži strane (koho chce „oslobodiť“?). Potláča akýkoľvek odpor a vynucuje si politickú kontrolu … a to všetko sebe vlastným – násilným spôsobom. Režim sa viac obáva vlastných občanov, než flotíl za oceánmi.

Militarizácia má teda dvojitú logiku:
➡ navonok ukazuje silu
➡ dovnútra potláča pochybnosti

Sila sa stáva pseudonáhradou za dôveru … je to rovnaké ako v zlej, násilníckej rodine, v ktorej vládne despotický otec ☹

Mocenské ambície bez pravidiel

V regióne Čína presadzuje svoju vôľu spôsobom, ktorý ignoruje medzinárodné normy. Buduje vojenské ostrovy, narúša hranice, ekonomicky tlačí susedov. To nie je obrana — to je expanzia.

Zákony džungle sú jednoduché:

• Pravidlá určujú tí, ktorí sa ich neboja porušiť.
• Pravdu má ten, kto má viac rakiet.
• Morálka je luxus, ktorý si dravec nedovolí.

Lenže ak veľmoc prestane rešpektovať pravidlá, otvorí dvere svetu bez pravidiel. Taký svet je nebezpečný pre všetkých — aj pre veľmoc samotnú.

Zbrojenie ako maska zraniteľnosti

Raketové systémy, lietadlové lode a hypersonické zbrane nezakryjú, že Čína má aj krehké miesto:

• starnúcu populáciu,
• ekonomické spomalenie,
• nedostatok dôvery medzinárodných partnerov,
• rastúcu nespokojnosť doma.

Sila je tu kompenzáciou neistoty … ako jednotlivec, ktorý sa cíti ohrozený a preto kričí hlasnejšie a zatína päste.

Svet, v ktorom nikto neverí nikomu

Najväčšie nebezpečenstvo nastáva, keď silní prestanú veriť v spoluprácu. Keď hovoríme len jazykom moci, druhá strana tiež siahne po sile. Nedôvera sa tak stáva samonapĺňajúcim proroctvom.

Čína neohrozuje svet svojim raketovým arzenálom. Svet ohrozuje spôsob, akým Čína premýšľa o svete.

Záver: Kto si myslí, že žije v džungli, začne sa aj správať ako dravec

Čínu nikto neoblieha. Nikto jej nechce vziať územie ani existenciu.
Ale režim sa stále pripravuje na boj o prežitie — proti nepriateľovi, ktorého si sám vytvára.

Čo sa stane, keď veľmoc žije v stálom strachu?
Začne meniť svet na miesto, ktoré sama opisuje: džungľu bez pravidiel.

Nie realita ohrozuje Čínu.
Čína ohrozuje svet realitou, ktorú si sama vyrába … a v džungli sa bezpečne necíti nikto — ani lev nie.