Aktuality.sk

Nové pravidlá v Hlase, ktoré zakazujú členom „znevažovať vedenie“ a „protirečiť mu na verejnosti“ sú učebnicovým príkladom toho, ako sa u nás znova rodí duch totality.
Každá moc, ktorá si nárokuje neomylnosť, sa totiž mení na božstvo — a božstvo sa nedá kritizovať, ale len uctievať ☹

V takejto logike už neexistuje zodpovednosť, ale už len vinníci. Vedenie sa nemôže znevážiť, pretože ono je vraj to dobré, to rozumné, to jedine možne správne. Tak ako kedysi v KSČ, aj ono má patent na pravdu … ak teda niečo zlyhá, vinní sú vždy tí druhí — neposlušní, pochybujúci, kritickí.
A práve z týchto ľudí sa v každej totalite stávajú „nepriatelia strany“, „rozvratníci“, „zradcovia“.

Takto sa poslušnosť stáva hodnotou a myslenie hriechom.
Totalita nezačína zákazom slobody — ale povinnosťou súhlasiť.

Na prvý pohľad ide o technickú úpravu vnútrostraníckej disciplíny, v skutočnosti však o symbolický návrat k mentalite, ktorá vždy viedla spoločnosť do tmy, k jej úpadku.
Pretože kde sa vyžaduje poslušnosť namiesto charakteru, tam sa prestáva rozmýšľať.

V totalitách to tak bolo vždy: vedenie má pravdu už len preto lebo je to „vedenie“ ☹ a ten, kto o nej pochybuje, sa stáva automaticky jeho nepriateľom.

Lenže pochybnosť je základom rozumu.
Bez nej sa z politiky stáva náboženstvo s jediným bohom – predsedom strany.
Z funkcionárov sa stávajú kňazi a z členov veriaci, ktorí nesmú klásť otázky, ale iba tlieskať.
V takej atmosfére sa morálka vytráca, pretože už nie je potrebná: nahrádza ju lojalita.
A lojalita, ak nie je viazaná na pravdu, sa postupne vždy zmení na otroctvo.

Je to mechanizmus starý ako všetky diktatúry.
Najprv sa zakáže znevažovať vedenie, potom sa zakáže myslieť bez povolenia.
Najprv sa vyžaduje jednota, potom sa trestá odlišnosť.
Najprv sa umlčí kritika, potom sa stratí duša.

Moc, ktorá sa bojí kritiky, priznáva svoju slabosť.
Lenže slabosť zakrytá zákazmi sa časom mení na tyraniu – tichú, úradnú, v obleku a s logom strany.
A tá je často nebezpečnejšia než otvorená brutalita, pretože sa tvári ako poriadok.

Totalita nezačína zákazom slobody. Začína povinnosťou súhlasiť … no a „naše“ posttotalitné strany nás znova vlečú späť, späť do minulosti, späť do temna – do úpadku, späť do novej totality 🤮