karol

Ficova strana má dlhodobo pozastavené členstvo v hlavnom politickom prúde socialistov v Európe. Po novom však chcú Smer-SD izolovať úplne.

Smer-SD stojí pred ďalším rozcestím. Keď v roku 2023 Strana európskych socialistov pozastavila jeho členstvo, bol to jasný signál: hodnoty európskej sociálnej demokracie sa s Ficovou politikou už nedajú zladiť. Odvtedy sa nič nezmenilo – naopak, rétorika Smeru sa ešte viac priblížila k nacionalistom a k proruským naratívom.

V októbri môže prísť konečný verdikt: definitívne vylúčenie z rodiny európskych socialistov. Pre Smer by to nebolo len formálne rozhodnutie, ale aj symbolický rozsudok – potvrdenie, že strana, ktorá kedysi vystupovala ako garant sociálnej stability a európskej orientácie, sa dnes už stala len karikatúrou sociálnej demokracie.

Robert Fico a jeho strana roky ťažili z nálepky „sociálni demokrati“. Dodávala im legitimitu doma aj v zahraničí. Ak ju stratia, zostane im už len spojenectvo s nacionalistami a extrémistami – s tými, ktorí nikdy neboli súčasťou európskej demokratickej politiky. To je vizitka, ktorú si Smer nesie sám – za vlastné rozhodnutia a za vlastnú ideologickú slepotu.

Ale tento obraz je zároveň aj zrkadlom Slovenska. Lebo Fico by nemohol tak dlho prežiť v politike, keby nebol odrazom mentality časti národa. Je smutnou pravdou, že na Slovensku je stále dosť ľudí, ktorým jeho amorálnosť a bezcharakternosť neprekáža. Naopak, mnohým je blízka – pretože korešponduje s tou ich vlastnou, s ich vlastnou neschopnosťou niesť zodpovednosť či rešpektovať pravidlá.

A tu je tá tragédia: v Európe už Fica nechcú, ale doma ho ešte stále potrebujú. Nie ako vodcu, ktorý dáva víziu, ale ako zrkadlo, v ktorom sa môžu pohodlne uvidieť. Vylúčenie Smeru z rodiny európskych socialistov by teda nebola len hanba pre Fica, ale aj nepríjemná diagnóza pre Slovensko. Ukázalo by, že krajina, ktorá sa pred tridsiatimi rokmi vydala na cestu do Európy, sa zasekla na polceste … a pomaly sa sunie späť, späť do džungle, späť do totality – jednou nohou je v demokracii, ale tou druhou v bahne (– v žumpe?) … čiže tam, kde sa morálka vymieňa za pohodlné klamstvá, čo je ale v totalitách normálne ☹