karol

Tí Slováci ktorí mali to šťastie žiť a teda pracovať alebo študovať v Rakúsku na začiatku rozmýšľali, či oni sú tam tí blbí … alebo tí všetci tam okolo nich … po čase ale každému došlo, ako to vlastne v skutočnosti je.

Vo svojich hlavách si tam totiž priniesli to, čo je na Slovensku normálne, bežné, samozrejmé a až automatické … hoci v skutočnosti skoro nič z toho normálne nie je. V totalitách, kde je pravda verejný nepriateľ číslo jedna ale áno … ☹

Slováci sú o.i. aj veľmi urážliví. Hlavne keď im niekto nastaví zrkadlo. Ale fakt je jednoduchý:
Rakúšania sú ako spoločnosť lepší než my, sú ďaleko pred nami či sa to niekomu páči alebo nie … aj keď tam žije cca 800 tisíc prisťahovalcov z bývalej Juhoslávie a Turecka …
Sú samozrejme aj oveľa bohatší. Ale napriek tomu alebo práve preto sú normálni. Fungujú, držia sa pravidiel, vedia sa správať, nehrajú sa na frajerov.

Žil som medzi nimi. Študoval som tam. Vidím ten rozdiel na každom kroku.
A čím dlhšie žijem späť na Slovensku, tým viac mi je z toho nášho pokriveného „ľudského materiálu“ smutno.

Slovenský človek je zmes zloby, závisti a sebaklamu ☹

U nás si ľudia myslia, že byť prefíkaný = byť múdry. Že ohovárať suseda = spoločenská udalosť. Že poriadok je pre ovce a nadávať na všetko je normálne.

V Rakúsku?
Tam sa ľudia neplazia za politikmi, neohovárajú každého, kto si robí veci po svojom … a nedokazujú si cez auto, že niečo znamenajú. Normálne žijú. Bez výlevov, bez cirkusu, bez tej našej ubolenej dôležitosti.

My robíme bordel, oni poriadok – lebo chcú pokoj

Slovák si myslí, že keď niečo „oj*be“, vyhral. Rakúšan vie, že keď sa každý správa ako hajzel, dopadne to zle pre všetkých. Preto nepodvádza. Nie zo strachu, ale preto, že nechce žiť v bordeli.

🟤 Slovák: „Problém? Načo ho nahlasovať? Nech si to riešia iní“ – nezodpovednosť.
🟢 Rakúšan: „Zavolám, napíšem, nahlásim. Lebo ak nie ja, tak kto?“ 💪👍

Slovenská nenávisť k slušnosti

U nás sa z dobrého človeka robí idiot. Keď je niekto slušný, poctivý, tichý – tak je „čudák“. Ale ak niekto huláka, podvádza, parkuje na tráve a chvastá sa, hneď je to „šikovný frajer“.

Naopak Rakúšanov som nikdy nevidel vysmievať sa slušnosti. Možno si o niekom myslia svoje, ale nebudú ho ponižovať, pretože je iný. U nás je inakosť dôvod na výsmech. Čistá škodoradosť.

Slovák sa sťažuje, ale nikdy nič neurobí

Slovák má doma bordel, na ulici odpadky, nadáva na štát, na školu, na život – ale nepohne ani prstom. Rakúšan, keď niečo nefunguje, sa ozve. Vecne, pokojne, slušne – a hlavne konkrétne. My si len uľavíme v krčme alebo na Facebooku.

My nežijeme. My sa vyplakávame.

A čo s tým?

Nič, pokiaľ si budeme nahovárať, že my „sme dobrí ľudia, len máme zlú vládu“. Nie, nemáme len zlú vládu.
Máme pokrivené hlavy.

A nie, nie je to len o akejsi inakosti, o tom že „oni sú prosto len iní a my sme tiež len iní“.
Oni si to proste upratali – v hlave aj na ulici.
My sme si z chaosu urobili národnú identitu.

Slovák si to neprizná, on sa len urazí. Ale Rakúšan sa zatiaľ len ticho usmeje – a ide ďalej lebo vie, že medzi ním a nami je rozdiel. A ten je v hlave.