karol

Medzi ľuďmi a zvieratami existuje jeden fascinujúci rozdiel: zvieratá by si nikdy nezvolili na čelo svorky toho najhlúpejšieho. My to robíme pravidelne. Stačí sa pozrieť na to, kto momentálne sedí v slovenskej vláde ☹

Vo svorke vlkov sa vodcom stáva ten, kto dokáže viesť, chrániť a zabezpečiť prežitie skupiny. V prírode neexistuje tlačová konferencia, kde by si alfa samec vymýšľal krivdy, neexistujú premiéri, ktorí vedú vojnu proti kritike, novinárom či vlastným občanom. Vodcovia tam nerobia tlačovky o ničom a neurážajú všetko, čo im nerozumie.

Ale my? My si zvolíme Fica, ktorý sa po rokoch afér vráti ako spasiteľ. Volíme Danka, ktorý nezvládne povedať vetu bez toho, aby si neprotirečil. A do čela životného prostredia dáme Tarabu, ktorý prírodu pozná len z okna limuzíny. Zvolili sme si partiu, ktorá by v divočine prežila asi tak dlho, ako by vlk zniesol člena svorky, čo sa pri každom neúspechu vyhovára na „liberálov“.

Zvieratá majú výhodu: nevedia klamať. Nerozhodujú sa podľa toho, kto má väčší bilboard, ale podľa toho, kto ich skutočne vedie. My sme sa naučili žiť v ilúziách, vyberať si vodcov podľa hlasitosti, nie podľa múdrosti ☹

Preto dnes nežijeme v štáte, ale v absurdite. Kde najhlasnejší môžu všetko, múdri sú na okraji, a občan sa zúfalo pýta: „To naozaj?“

Áno. A nie je to omyl systému. Je to jeho výsledok.