karol

„Ja mám ťa rád“.

Karol Duchoň spieva krásnu pieseň o láske. Ale dnes, keď ju počujem, namiesto tej čistej emócie sa mi vynára smutný obraz: zneužitá v reklame na potraviny, ktoré nepodporujú život, ale skôr ho ničia. Reklama na výrobky jednej mliekárne, ktoré pre mňa predstavujú staré, bolestivé myslenie, z ktorého som sa sám roky oslobodzoval.

Je mi z toho smutno.
Smutno z toho, že taká nádherná pieseň, nesúca v sebe cit, bola vytrhnutá zo svojej čistoty a ponížená na nástroj predaja.
Smutno z toho, že koľko ľudí podľahne tejto manipulácii.
Smutno z toho, že aj týmto malým kúskom bude staré, zakrpatené Slovensko ďalej živené a udržiavané pri živote.

Pamätám si veľmi dobre, že aj ja som kedysi žil v tých starých koľajach.
Myslel som si, že už nemusím na sebe nič meniť. Že stačí len kráčať tam, kam kráčali moji predkovia. Že všetko, čomu ma naučili, je správne. Že nemusím hľadať pravdu, pretože ju už mám.
A že stačí len konzumovať, prijímať, opakovať… bez otázok, bez pochybností, bez túžby rásť.

Bolo to pohodlné, bolo to bezpečné… a bolo to smrteľné.

Nič nemohlo byť ďalej od Pravdy ako tento spôsob života.
A našťastie Boh bol ku mne milostivý.
Dovolil mi vyjsť zo starých koľají a ísť hľadať niečo, čo je skutočné.
Dovolil mi spoznať, že skutočná láska nemôže existovať tam, kde je utrpenie.
Dovolil mi vidieť, že parazitovanie na iných živých bytostiach, ich bolesť, ich zabíjanie, je niečo, čo nemôže byť súčasťou cesty k Nemu.

Kedysi som bol tzv. „meatlover“, hrdý na to, že jem mäso, bez jediného zamyslenia nad tým, akú cenu za to platí niekto iný.
Ale pravda si ma našla.
A tak som sa najprv stal vegetariánom. A zakrátko vegánom.
Už viac ako dvadsať rokov jem len rastlinnú stravu.
Chodím na pravidelné lekárske prehliadky, všetko mám v norme.
Nechýba mi nič.
Iba mi chýba to, aby som bol prebudený skôr… aby som bol menej slepý… menej pohodlný… menej pyšný.

Keď teraz počúvam tú zneužitú pieseň, počujem v nej ten starý hlas, ktorý mi kedysi šepkal, aby som sa nebál zotrvať v nevedomosti.
Počujem v nej šepot reklám, manipulácií, falošných pohodlí, ktoré nás držia v malosti.
Počujem v nej to staré Slovensko, ktoré sa bojí vystúpiť zo svojich vychodených ciest.

Ale aj napriek smútku viem, že cesta existuje.
Že je možné sa prebúdzat. Že je možné hľadať Pravdu.
Že je možné naučiť sa nemilovať staré chyby len preto, že sú nám známe.

A tak, aj keď mi je smutno, zároveň ďakujem.
Za to, že som mohol počuť ten tichý hlas, ktorý hovorí: „Vstaň. Choď ďalej. Hľadaj skutočnú lásku.“
A za to, že aj v tejto dobe, keď krásne piesne kradnú reklamy, je stále možné nájsť melódiu, ktorá vedie domov.