karol

Hlúpeho nepoznať podľa toho, že on sám seba za hlúpeho považuje…tak ako ani múdreho nepoznať podľa toho, že on sám seba za takého považuje.

Keby to bolo take jednoduché, stačilo by sa opýtať: “Ste múdry alebo hlúpy?” A múdry by odpovedal…..: “áno áno, ja som ten múdry” … a hlúpy by odpovedal…: “áno áno, ja som ten hlúpy”…. a človek by hneď vedel, s kým má tú česť….. hmm.

Veci ale takto jednoducho samozrejme nefungujú….. je to práve naopak…. čím je človek hlúpejší, tým menej o tom vie, tým menej si to uvedomuje a tým za múdrejšieho sa považuje…

Múdry už vie, že nič nevie… preto je skromný…. hlúpy ale nie je zvyknutý sa učiť….a ani rozmýšľať, preto netuší koľko toho vlastne nevie a preto sa považuje za múdreho.

Ako sa hlúpy dozvie koľko toho vlastne nevedel? Až keď sa to naučí…. až potom si to uvedomí….možno.

Prečo by sa ale hlúpy učil, prečo by rozmýšľal, prečo by sa namáhal, keď on už múdry je….keď jemu na rozdiel od ostatných spadla múdrosť sama z neba a on rozhodol, že je to tak… a jeho lacné, totalitné myslenie mu hovorí, že iná možnosť neexistuje.

Múdrosť nie je zadarmo, zadarmo je len hlúposť, tá nestojí nič, tá padá sama z neba….netreba sa pri nej vôbec namáhať, netreba pri nej rozmýšľať (práve naopak, čím menej, tým lepšie), prichádza sama a poznať ju podľa toho, že človeka napadne ako prvá a dokonca je spojená ešte aj s príjemnými pocitmi ……a tiež aj s nulovou zodpovednosťou.

S pravdou je to ale práve naopak….stojí veľa celoživotnej námahy a to s výsledkom nezaručeným…. je to ale jediná správna cesta…. “Pravda dokonca ešte aj bolí, ale len tá ťa oslobodí”.

Ako by mohol hlúpy človek vedieť o tom že je hlúpy, keď je hlúpy…. hlúposť predsa nebolí, preto sa za múdrych považujú všetci…. čo Slovák, to chrobák Truhlík….všade bol, všetko videl, na všetko má názor a na pravdu patent….on chyby nerobí, tie predsa vždy a jedine robia tí druhí…. to tí sú tí zlí, to tí za všetko môžu.

Na to, aby si človek mohol uvedomiť svoju hlúposť, by potreboval múdrosť….kde ju ale vziať, keď je človek hlúpy….

Čím je človek hlúpejší, tým je neschopnejší si svoju hlúposť uvedomiť….tým je jeho myslenie na nižšej úrovni ….. tým je nelogickejšie, iracionálnejšie a teda aj ochotnejšie veriť tomu, čomu chce…. hlavne, aby to nič nestálo, aby to bolo zadarmo, aby sa tomu dalo ľahko, pohodlne veriť a zodpovednosť za všetko zlé vždy mať na koho zhodiť…. nič nové sa naučiť a …. nedajbože sa niečo dozvedieť o sebe … pravdu o svojich chybách a nedostatkoch….

Takýto človek vidí chyby len na tých druhých …. voči tým svojim je celkom, ale celkom slepý, žije v sebaklame, že ten múdry, ten dobrý, ten spravodlivý je on a na vine sú vždy tí druhí….tí za všetko môžu.

Takýto pomýlený človek sa čuduje, ako on môže žiť v takej zaostalej krajine ako je Slovensko, keď on by si v skutočnosti zaslúžil nejakú oveľa lepšiu …. a samozrejme aj s oveľa lepšou vládou….

Takto vyzerá prostý, živočíšno – rastlinný spôsob života …. život v sladkej, dočasnej, pohodlnej nevedomosti….život v pocite falošného sebauspokojenia …. vo svojom vlastnom snovom, únikovom svete….

Toto všetko viem podľa seba … toto všetko je o mne, o tom, kým všetkým som bol (a do určitej miery stále som) … a čím všetkým som musel prejsť na to, aby som mohol napísať tieto riadky … a podeliť sa o ne s čitateľmi….