karol

Robert Fico je typ politika, ktorý zostal uviaznutý v 90. rokoch – v mentalite straníckeho aparátu, kde sa moc získava cez intrigy, závislosti a lojalitu a nie cez víziu, cez perspektívu. Preto mladým ľuďom nemá čo ponúknuť, keďže svet, v ktorom sa oni pohybujú, je úplne iný ako svet, v ktorom sa pohybuje on.

Hlúposť má okrem iného aj jednu zvláštnu vlastnosť — čím je jej viac, tým bezpečnejšie sa cíti ☹

Rusko dnes pôsobí ako bojovník z dávnej minulosti, ktorý stojí uprostred prérie dejín, takmer nahý, bez skutočnej ekonomickej sily či funkčného štátu, ale zato s kopou zbraní, ktorými máva nad hlavou v nádeji, že tým zakryje vlastnú biedu a zároveň odstraší ten „zlý Západ“ ☹

☹ Na obrazovkách sa usmievajú súťažiaci, kamera sa kĺže ponad marcipánové ruže, porota ochutnáva, publikum sa dojímavo teší. „Pečie celé Slovensko.“ Áno, pečie. Pretože má radšej chuť na koláče než na riešenie svojich vlastných spálenín, svojich vlastných nevyriešených vnútorných problémov … ☹

Kto je to vlastne „slniečkár“?

Každá krajina má takú vládu, akú si zaslúži – a teda aj také zákony.

alebo keď vietor pokroku naráža na múr slovenského strachu ☹Na Slovensku sa z veterných parkov stáva symbol strachu z pokroku. To, čo je inde už dávno normálne a už dávno predstavuje modernú energetiku a cestu k sebestačnosti, tu mnohí vnímajú ako hrozbu. Nie preto, že by im vadil vietor – ale preto, že sa boja pohybu vpred ☹ Dotknuté samosprávy na Slovensku odmietajú […]

Keď Hitler v posledných mesiacoch vojny sľuboval nemeckému národu Wunderwaffe, teda „zázračné zbrane“, už dávno prehrával. Zázraky mali nahradiť realitu – rozpad armády, prázdne sklady, hlad a zúfalstvo. Propaganda sľubovala víťazstvo na obzore, hoci v jeho bunkri už bolo cítiť zápach dymu horiaceho Berlína. Aj Putin dnes rozpráva o „bezkonkurenčných […]

Keď sa pozrieme na politické mapy Česka a Slovenska, vidíme dve krajiny, ktoré si síce rozumejú jazykom, ale čoraz menej hodnotami. A predsa – po zostavení novej českej vlády sa znovu vynára otázka: nejdú aj Česi „slovenskou cestou“? Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že áno. Aj u našich západných susedov sa začína éra, v ktorej rozhodujú emócie viac než […]

„Skon Paľa Ročku, Smrť Pavla Duchaja, Živý bič 1, Živý bič 2 a Hrbáč.“ Takto vyzerá program slovenskej televízie na Sviatok všetkých svätých. Akoby sa niekto v redakcii rozhodol, že tento deň má byť pre diváka zážitkom hromadného umierania … a ešte predtým bičovania … a najlepšie samo …☹