Nakoľko sa podobá nová česká vláda na tú slovenskú?

Keď sa pozrieme na politické mapy Česka a Slovenska, vidíme dve krajiny, ktoré si síce rozumejú jazykom, ale čoraz menej hodnotami. A predsa – po zostavení novej českej vlády sa znovu vynára otázka: nejdú aj Česi „slovenskou cestou“?

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že áno. Aj u našich západných susedov sa začína éra, v ktorej rozhodujú emócie viac než argumenty, a kde sa sily spájajú nie preto, že by ich spájal spoločný program, ale len spoločný nepriateľ. V oboch krajinách sa vytvárajú koalície, ktoré nie sú výsledkom ideového vývoja, ale zúfalým kompromisom strán, ktoré by samy neprežili  (manželstvo z „rozumu“)

Tu aj tam znie populistická hudba o „obyčajných ľuďoch“, o „národnom záujme“ a o „odmietnutí diktátu elít“. Vlády sa stávajú reakciou na frustráciu, nie víziou budúcnosti. A hoci sú Česi zvyčajne politicky triezvejší, ani oni sa nevyhli tomu, že ich verejný priestor zaplavila reč odporu, hnevu a strachu.

Ale tu sa podobnosť končí.

Slovenská vláda pod vedením Roberta Fica je dnes symbolom odklonu od Západu – v rétorike, v postoji k médiám, v chápaní právneho štátu. Česká politika sa zatiaľ drží v medziach demokracie, aj keď s nárastom populizmu a nacionalizmu. Česi, aspoň zatiaľ, neflirtujú s autoritárstvom tak otvorene ako slovenská vláda.
V Prahe sa ešte dá hovoriť o „vláde“ v európskom zmysle slova; v Bratislave už viac o „moci“.

Rozdiel je aj v tom, kto tieto vlády tvorí. Na Slovensku stoja pri moci politickí veteráni, ktorí ovládli štát ako svoj majetok. V Česku prichádzajú noví hráči, niekedy nevyspytateľní, ale zatiaľ nepreverení. Fico je skúsený systémový manipulátor, Babiš pragmatik. Jeden si z moci urobil obranný val pred spravodlivosťou, druhý nástroj na kontrolu spoločnosti. Obaja sú však produktom rovnakého fenoménu – nedôvery ľudí v demokraciu, ktorú za tridsať rokov nikto nenaplnil … a ani nemohol

Možno teda nejde o to, nakoľko sa česká vláda podobá tej slovenskej, ale o to, nakoľko sa obe krajiny podobajú sebe navzájom v strate zmyslu pre hodnoty.
Lebo kým Slováci už svoju dôveru stratili, Česi o ňu práve prichádzajú.

A keď sa to stane, rozdiel medzi Prahou a Bratislavou sa zmenší na to, čo už dávno cítime: že sme dve vetvy jedného stromu, ktorý pomaly usychá od koreňov.

Naprogramovaný na sebadeštrukciu: Prečo R.Fico koná presne opačne než by mal?

12.08.2026

Žijeme vo svete, kde je pokus o racionálny rozhovor s „normálnym“ Slovákom čistou utópiou. Veď skúste niekomu nastaviť zrkadlo, ukázať mu jasné fakty alebo ho upozorniť na jeho chybu. Čo sa stane? Vo väčšine prípadov nepríde žiadna sebareflexia, ale len „spravodlivý“ útok, urážky alebo len záplava absurdných – pseudologických výhovoriek ☹ Mnohí ľudia dnes [...]

Začínam chápať Ukrajinu, aké je to mať za suseda hyenu, ale nemať kam ujsť.

10.08.2026

Prečo naša mama nechcela chodiť s našim otcom k nim na Oravu? Zrážka kultúr, ale vlastne len jednej ...

Rozsievali teror, teraz ich pohlcuje panika: Ako Ukrajina prinútila Rusko ochutnať jeho vlastnú medicínu.

09.08.2026

Vojna, ktorú Kremeľ rozpútal za hranicami, sa po mesiacoch nekompromisne vracia tam, odkiaľ prišla. Intenzívna kampaň ukrajinských vzdušných úderov zasahuje strategické ciele hlboko v ruskom zázemí a prináša so sebou fenomén, s ktorým Moskva vo svojich plánoch nepočítala – a to masovú paniku a strach medzi vlastným obyvateľstvom.