karol

Technika namiesto múdrosti a cesta najmenšieho odporu

Ľudstvo vždy urobilo všetko preto, aby nemuselo urobiť to, čo by malo … volá sa to cesta najmenšieho odporu. Je vlastná tým najjednoduchším systémom a teda aj vode … tá nemá vlastný rozum a preto o jej pohybe rozhoduje len gravitácia.

Ľudstvo sa však často správa podobne – pretože múdrosť je drahá, ale hlúposť je zadarmo … a tak sa väčšina jeho rozhodnutí, až na pár výnimiek riadi pohodlím, okamžitou výhodou alebo lacným uspokojením. To, čo je pre neho v danom okamihu to najjednoduchšie, to najpríjemnejšie sa tak ako pre deti stáva tým „najsprávnejším 🙁

Neučiť sa, nevyvíjať sa, prenášať zodpovednosť za vlastné chyby na iných je dnes také samozrejmé, že pripomína hlúpeho, ktorý sedí na konári, píli si ho pod sebou a spieva si: „sedím na konári a je mi dobre“. Idiotsky verí, že všetko čo robí on je jedine možne to správne ☹

To čo sa ale skutočne vyvíja sú len technológie – pretože na to netreba múdrosť, na to stačí len technické myslenie, ľudstvo prosto odmieta niesť zodpovednosť samé za seba, preto sa jej rado zbaví a odovzdá ju systému – umelej inteligencii ☹

Kam smeruje tento „let“ … a teda vlastne pád?

Z dlhodobého hľadiska sa črtajú tri možné cesty:

1. Technokratický únik – spoločnosť sa uzavrie do systému riadeného dátami a pohodlím, kde algoritmy rozhodujú o všetkom a sloboda sa mení len na jednu z funkcií systému, ale v skutočnosti sa stáva len virtuálnou.
2. Kultúrny kolaps – tlak nerovnováhy, ekologickej aj psychologickej vyústi do chaosu a pádov, ktoré znovu nastavia hranice možného.
3. Premena vedomia – najťažšia, ale najzmysluplnejšia cesta: návrat k rovnováhe medzi technikou a duchom, poznaním a múdrosťou, rozumom a svedomím.

Najpravdepodobnejší je prvý a druhý scenár – technokratický únik a následne aj kultúrny kolaps.

Kolaps ako korekcia

Ekonomika rastie na úkor prírody, psychika na úkor zdravého rozumu.

Krízy, ktoré prídu, nebudú koncom sveta – ale len koncom ilúzie, že svet možno ovládať bez svedomia, pretože každý systém bez rovnováhy sa raz zrúti. Nebude to len trest, ale hlavne nevyhnutná korekcia, pretože najvyššia múdrosť, nekonečná sila ktorá riadi vesmír nerovnováhu nebude tolerovať dlhodobo, pripustí ju len do určitej doby.

Práve preto je katarzia ľudstva nevyhnutná, veď božie mlyny melú pomaly ale isto … žiť v nepravde a teda bez Boha sa vždy dá len do času …a až keď človek narazí na hranice, dopadne na dno môže znovu objaviť zmysel života, až vtedy pochopí, že tadeto cesta nevedie.

Znovu sa naučiť kráčať

Možno sa raz ľudstvo naučí spojiť lietanie s kráčaním – moc s pokorou, techniku s múdrosťou, poznanie s charakterom.
Nie vrátiť sa späť, ale dopredu – k rovnováhe, kde výkon slúži životu a nie naopak.

Budúcnosť prežije ten, kto sa naučí kráčať: s rozumom, mierou a svedomím.
Lietanie patrí technike. Kráčanie patrí človeku.