Blog o pocite, že sa niečo kazí…
Ešte nie je ani polovica júla a leto je už preč. 🤢
Aspoň tak to pôsobí. Rána sú sychravé, vietor sa tvári ako september a aj obloha má tú zvláštnu sivú farbu, ktorá nepatrí do plného leta. A človek si kladie otázku: To bolo všetko? Niekoľko tropických dní a dosť?
Neviem, či si to len nahováram, alebo sa to naozaj deje. Ale tento rok mám opäť ten istý pocit: leto sa pokazilo. Nieže by úplne zmizlo – len už nie je tým, čím bývalo. Príde, zahlási sa v plnej sile, spáli nám tvár a nervy … a odrazu prepad teplôt aj o 10 – 15 stupňov … a to už má byť všetko?
Kedysi leto znamenalo slobodu. Vzduch bol plný vôní – sušiaceho sa sena, rozpáleného asfaltu, záhradnej hadice na dvore. Dnes je plný ozónu, výfukov a klimatizovaného smogu. V detstve som vedel, že leto sa začalo, keď som mohol chodiť celý deň bosý a večer mi mama vytiahla z päty triesku. Dnes mi leto oznámi aplikácia, ktorá varuje pred „extrémnym UV indexom“ a odporúča ostať vnútri.
Aj leto sa už stalo len takým akýmsi projektom. Dovolenkový balíček, ktorého cieľom je „zresetovať sa“, „využiť čas“, „vypnúť hlavu“. Všimol si niekto, ako strašne silno teraz musíme „vypínať“? Lebo táto spoločnosť beží ako továreň – bez prestávky, bez ticha, bez cyklu. Takže aj leto je už len akýsi ďalší kvartál v roku☹
A ľudia? Unavení pred dovolenkou. Deti radšej pri obrazovkách než na ihrisku. Kto má peniaze, ujde. Kto nie, dusí sa v paneláku a čaká, kedy príde zima, aby mohol znova nadávať. Kde sa stratila tá bezstarostnosť, ktorú si pamätám z čias, keď najväčší problém bol, že mi zmizla loptička v pŕhľave?
Možno to celé znie ako nostalgické frflanie starnúceho človeka. Ale nie je to len sentiment. Je to reálny pocit, že sa z našich životov vytratilo niečo podstatné. Niečo, čo sa kedysi dalo nájsť v obyčajnom letnom dni.
Letné dni boli kedysi nekonečné. Stačilo sedieť na múriku, pozerať na oblohu a nechať sa unášať zvukom cikád. Dnes sa čas rúti. Všetko musí byť produktívne, rýchle, zdieľateľné. Aj oddych sa musí zarátať do výkonu. A tak sa stane, že aj leto nám pretečie pomedzi prsty ako voda z plastovej fľaše, ktorú sme omylom nechali otvorenú v ruksaku.
Dnes sa nuda považuje za problém. Treba ju rýchlo zahnať a to najlepšie obrazovkou. Aj deti sú stále niekam ťahané, zaneprázdnené, pod kontrolou. Akoby aj leto potrebovalo mať zmysel, plán a výstup.
A možno práve preto mám ten pocit, že sa niečo pokazilo. Aj preto, že leto možno už naozaj zmizlo – aj preto, že sme my zabudli, ako sa v lete žije. Možno sa kazíme zvnútra a tak aj svet okolo nás pôsobí pokazený, už ani my nie sme tí istí … a veru nie lepší … ☹
Takže tu nejde len o počasie.
Nejde tu len o akúsi normálnu zmenu, ale o celkový úpadok ľudstva, ktorý sa prejavuje už aj na počasí. 😳
Svet je prehriaty a zároveň akosi vychladnutý.
Klíma kolabuje rovnako ako naše vzťahy, nádeje a schopnosť cítiť krásu.
Možno preto leto odchádza skôr – lebo už ho nemá kto prijať.
Vyššie teploty sa síce ešte na pár dní vrátia, ale to už bude len labutia pieseň. 🥴
Posledné predstavenie pre obecenstvo, ktoré dávno stratilo schopnosť vnímať poéziu dňa …
Inak tam máš dobré postrehy o tom, ako je... ...
A mimochodom, celý máj bolo chladno a upršano,... ...
Neboj, ešte ti bude horúco ...hovoriť 10.júla... ...
Celá debata | RSS tejto debaty