Je zvláštne, ako ľahko sa dnes prekrúti význam slova „normálne“.
Ak sa niekomu hodí byť vulgárny, nazve to úprimnosťou.
Ak mu vyhovuje kradnúť, obháji si to ako „prežitie v systéme“.
Ak niekto klame, nazve to „iným uhlom pohľadu“.
A ak niekto bije dieťa, povie, že to robí „z lásky“.
Hlupák má neuveriteľnú schopnosť prispôsobiť si realitu podľa vlastnej pohodlnosti. Nepýta sa, čo je pravdivé, správne alebo spravodlivé. On sa pýta len na jediné:
„Hodí sa mi to práve teraz?“
Ak áno, je to pre neho normálne ☹
Ak nie, je to zvrhlé, liberálne, nebezpečné, alebo to ide rovno „proti národu“ ☹
Príklady zo života: keď pohodlie víťazí nad pravdou
- Politik, ktorý mení názory ako ponožky.
Včera kričal „Sláva Ukrajine“, ale dnes sa bratá s proruskými extrémistami. A hlupák mu to odpustí, pretože vraj: „Aspoň niečo robí.“
A keď mu niekto dokáže že kradne? „Ale veď všetci kradnú!“ - Rodič, ktorý kričí alebo udrie dieťa.
„To nie je krik, to je výchova.“
Alebo rovno: „Aj mňa bili a pozri sa, aký som dnes človek“ ☹
(Áno, práve preto sa pri tebe tvoja manželka trasie a deti sa ťa boja.) - Zamestnanec, ktorý podvádza a udáva.
„Veď každý sa nejako musí obracať.“
Neschopnosť sa mení na krivdu, intrigy sa menia na spravodlivosť a keď ho niekto prichytí tak:
„Závidíte mi, lebo som šikovný.“
- Bežný volič.
Volí hulváta, lebo mu sľúbil 13. dôchodok.
A keď sa ho opýtaš, čo hovorí na jeho klamstvá, mafia-kontakty a útoky na menšiny?
„Nevadí mi, ako rozpráva. Hlavne, že robí poriadok.“ - Teta z Facebooku.
Včera sa smiala z ruských správ o biolaboratóriách.
Dnes sama zdieľa bludy o tom, že EÚ chce zobrať rodičom deti.
Možno ani nie preto, že by tomu skutočne verila, ale len preto, že sa jej to práve teraz hodí.
Normálnosť ako úkryt pred zodpovednosťou
Hlupák si stavia dom z výhovoriek.
Je to dom, kde každý múr je obložený „vlastnou pravdou“ a teda vlastným komfortom.
To, čo bolo ešte včera nepredstaviteľné, je dnes úplne „v poriadku“ –
ak to človeku prinesie výhodu, potvrdenie alebo len pokoj od sebareflexie, od priznania si vlastnej chyby.
A keď na to niekto poukáže?
„A kto si ty, že ma súdiš?!“
Hlúposť ako norma
Hlúposť dnes nie je nedostatok informácií.
Je to lenivosť myslieť.
Byť bez chrbtovej kosti a teda klamať sám seba.
Neochota – neschopnosť niesť zodpovednosť sám za seba.
A vďaka tomu sa môže každý vyhlásiť za „normálneho“.
Nie preto, že by taký skutočne aj bol, ale len preto, že mu to v danom okamihu najlepšie vyhovuje.
Záver
Hlupák sa v dnešnom svete cíti výborne.
Médiá mu ponúkajú potvrdenia, politici mu poskytujú výhovorky a spoločnosť mu už ani neodzrkadlí, čo je na ňom pokrivené, pretože už aj ona sama je pokrivená … ☹
A tak si pokojne povie:
„Normálne je všetko, čo mi vyhovuje.“
A kým sa mu v tom nikto nepostaví, bude to normálne aj pre nás všetkých ☹
Neviem,či autor piše o sebe alebo o druhých. ...
Karčikám fiačkám to nie je o hlúposti,to je o... ...
Celá debata | RSS tejto debaty