karol

Podľa televízie Markíza moderátor Vincze „poškodzuje jej dobré meno“ a „spochybňuje morálnu integritu kolegov“. V tejto vete je zhustené všetko, čo na Slovensku tak bolestne pretrváva z minulého režimu – potlačenie vlastného názoru, démonizácia kritika a absolútna neschopnosť sebareflexie. Doba sa zmenila, ale duch ostal. Totalita neskončila – len si vymenila masku. Dnes sa usmieva, má zuby vybielené PR oddelením a namiesto strany vedie spoločnosť výkonný manažment.

Znova tu máme čiernobiele myslenie: „tí, čo nás kritizujú, sú nepriatelia; my, čo držíme ‚dobré meno‘, sme tí správni.“ „Kto nejde s nami, ide proti nám“ … kto to naruší, stáva sa problémom. Systém nie je nastavený tak, aby pravdu hľadal, ale aby si ju objednal – podľa potreby a nálady zadávateľa reklamy. Dnes nejde o Pravdu, ale o plynulé vysielanie. Nie o svedomie, ale o sledovanosť. Nie o hodnoty, ale o zisky.

Je to pohodlné a jednoduché: chyba je vždy v druhých. To je základný pilier každého nezrelého systému. Nemusíme si klásť nepríjemné otázky, nemusíme sa pýtať, čo robíme zle, nemusíme upratať pred vlastným prahom. Stačí ukázať prstom. A ten, kto ukáže prvý, ten vraj vyhráva. Ale nevyhráva – len zakrýva vlastný strach.

Nie je to len o jednej televízii, nie je to len o jednom moderátorovi. Je to obraz spoločnosti, ktorá si ešte nevytvorila schopnosť diskutovať. Kde je nesúhlas nebezpečenstvom, nie pozvaním k dialógu. Kde kritika neznamená záujem o zlepšenie, ale útok na systém.

Markíza je len zrkadlom širšieho stavu: spoločnosti, ktorá nevie pracovať s hodnotami, pretože ich nahradila cenovkami. A keď niekto pripomenie, že nie všetko, čo sa leskne, je zlato – je označený za škodcu. No ako by povedal Karel Gott: „Peniaze nie sú všetko… je tu ešte zlato a cenné papiere.“ Duch doby to pochopil doslova.

Majiteľka televízie, vdova po najbohatšom Čechovi, bude zrejme skvelá obchodníčka. Ale ak sme v nej dúfali nájsť niekoho, kto presahuje rámec ziskov a strát, kto chápe, že médiá formujú vedomie národa – potom sme sa mýlili. Dnešné médiá nie sú o hodnotách. Sú o výnose.

A práve preto potrebujeme ľudí ako Vincze. Nie preto, že majú vždy pravdu, ale preto, že majú odvahu klásť otázky tam, kde ostatní poslušne mlčia.

Spoločnosť, ktorá umlčuje takýchto ľudí, sa nevyvíja. Len sa točí v kruhu. Ako totalita, čo sa prezliekla do obleku. A my jej zatlieskame – lebo to ide v prime time.