V roku 1994 sa Ukrajina vzdala jedného z najväčších jadrových arzenálov na svete. V čase, keď sa po rozpade Sovietskeho zväzu ocitla s viac ako 1 800 jadrovými hlavicami na svojom území, mnohí to vnímali ako príležitosť na globálne odzbrojenie a mierové gesto. Ukrajina však nechcela ostať bez ochrany – výmenou za to získala Budapeštianske memorandum, v ktorom sa USA, Veľká Británia a Rusko zaviazali rešpektovať jej zvrchovanosť a územnú celistvosť.
Dnes, o viac než tri desaťročia neskôr, to pôsobí ako krutý vtip.
Papier z Budapešti nestačil
Anexia Krymu v roku 2014 a plnohodnotná invázia v roku 2022 odhalili, že medzinárodné záruky nemajú váhu, ak nie sú podopreté ochotou konať. Rusko, ktoré bolo garantom bezpečnosti, sa stalo agresorom. A ostatní garanti? Vyjadrili „hlboké znepokojenie“ a dodali zbrane. Ale Ukrajina ostala sama vo vojne, ktorú by možno nikdy nezažila, keby bola jadrovou mocnosťou.
Morálny precedens a strategické varovanie
Ukrajinský prípad je temným precedensom pre celý svet. Ak si krajina položí otázku: „Môžeme dôverovať medzinárodným dohodám, ak sa vzdáme jadrových zbraní?“, odpoveď znie: Nie. A preto sa dnes Severná Kórea, Irán, ale aj iné krajiny môžu odvolávať práve na Ukrajinu, keď tvrdia, že jadrové zbrane sú jedinou skutočnou poistkou suverenity.
Zrada ideálov
Odzbrojenie malo byť triumfom diplomacie a racionality. Ukrajina ukázala dobrú vôľu. No namiesto vďaky prišiel útok, namiesto bezpečnosti prišla vojna. Budapešť sa tak nestala symbolom mieru, ale pomníkom naivnej dôvery v medzinárodné zmluvy bez reálnych mechanizmov ochrany.
Aké je ponaučenie?
Že svet nie je spravodlivý. A že v bezpečnostnej politike ešte stále platí staré rímske Si vis pacem, para bellum – Ak chceš mier, priprav sa na vojnu.
Autorovi - čo tak zmeniť nick na "keby... ...
....a potom,že pravda neexistuje,existuje a... ...
čítaš dezinformačné zdroje ako dôkaz...:-) ...
Celá debata | RSS tejto debaty