„V Rusku je blahobyt! Šokujúci prieskum ukázal, že Slováci veria bludom“ ☹

pred 18 hodinami, Topky, Domáce

Keď som kedysi počas Perestrojky v roku 1987 strávil v ruskom Petrohrade, vtedajšom Leningrade 3 týždne, zásadným spôsobom mi to „rozšírilo obzory“, takže už mi nikto o Rusku nič nenahovorí … odvtedy už nikdy nenavštívim zaostalejšiu krajinu než je Slovensko, pretože vidieť úpadok nie je žiadny oddych, ale naopak, je to veľká psychická záťaž … takže keď som vtedy po návrate vystúpil na letisku v Bratislave z lietadla, tak som sa za odmenu nechal odviezol domov taxíkom … a následne som sa kochal výkladmi obchodov v Bratislave … bol to prosto kultúrny šok … prekonal som vtedy niečo ako civilizačnú bariéru … vystúpil som zo stroja času, ktorý ma našťastie posunul v čase o 50 rokov dopredu …

Mohol by som o negatívnych zážitkoch z Ruska toho napísať veľa, ale jeden príklad by mohol postačiť … prvýkrát sme sa vtedy viezli tou ruskou hranatou električkou, na ktorej hrkotali plechy a kývala sa zo strany na stranu, čo by až tak nevadilo … poučné to začalo byť až vtedy, keď sme si chceli kúpiť lístky a ja som do toho ich ruského pseudoautomatu hodil nejakých 25 kopejok … a začal som krútiť tým ozubeným kolesom, ktorým sa mal ovládal posun lístkov … a na náš úžas sa tým kolesom dalo krútiť prakticky donekonečna, takže som z neho vykrútil cca dva metre …  hrozne sme sa na tom zabávali, ale mladé Rusky ktoré tam vtedy cestovali s nami vyskočili zo sedadiel, schmatli ten pás, spočítali ich a do toho ich ruského pseudoautomatu nahádzali presnú sumu v cene tých lístkov …

To teda bolo čosi … v ruskej spoločnosti založenej na strachu a ovládanej ním v ňom žiadna „riadiaca“ elektronika nebola potrebná … jednoducho ju tam „nahradil strach z trestu

Raz som sa vtedy odkiaľsi vracal preplneným trolejbusom a zrazu vidím, že mi ktosi podáva peniaze … nechápavo som sa na neho pozrel o zistil som, že odo mňa žiada lístok, pretože som sa práve vtedy náhodou nachádzal pri tom ich „automate“ … jedinom v celom trolejbuse.

Dobre, tak som ich tam teda hodil, vykrútil som jeden a ten sa následne podával nad hlavami cestujúcich postupne až do prednej časti vozidla …  a takto sa ku mne počas jazdy zbierali kopejky z celého trolejbusu, takže som nimi „kŕmil ten ich automat“, celú cestu som vytáčal lístky až kým nebol celý trolejbus „na poriadku“.

Zažil som tam aj horšie veci, ruskú mafiu, prázdne obchody, bezohľadnosť, sebectvo, špinu a smrad v Zimnom paláci, vybrakovaný Petrodvorec atď. atď, ale načo toho viac … kto verí na Slovensku tomu čomu chce, koho pravda nielenže nezaujíma, ale sa mu priamo hnusí nepresvedčí nič … kto sa identifikuje s takou barbarskou krajinou akou je Rusko, ten verí že agresor je Ukrajina a že to dobré je Rusko… takže toto k téme „Špina na Slovensku“ nateraz celkom stačí … 🙁

Mier bez spravodlivosti je len ilúzia: Prečo vojna na Ukrajine nemôže skončiť podľa očakávania Ruska?

26.08.2026

V debatách o vojne na Ukrajine často počúvame jediné slovo: mier. Volanie po rýchlom ukončení bojov znie na prvý pohľad humánne ... avšak žiadať „mier za každú cenu“ je nebezpečný sebaklam.

„Slovenský zázrak“, ako dokáže byť vláda neschopná, no zároveň schopná všetkého?

25.08.2026

Sledovanie správ často prináša jedinú myšlienku: „Ako môžu byť títo ľudia takí nekompetentní?“ Vzápätí však prichádza ďalšia reportáž a s ňou mrazivé zistenie, že tá istá moc dokáže … a to priam s neuveriteľnou precíznosťou a rýchlosťou prevalcovať čokoľvek, čo jej stojí v ceste ☹ Presne to je definícia politického paradoxu [...]

Vraj „Zelenského režim“ … takto nazýva vedenie Ukrajiny ten ruský.

23.08.2026

Anatómia jednej hlúposti Označenie demokraticky zvolenej vlády za „režim“ nie je náhoda, ale ide o vedomý nástroj ruskej (dez)informačnej vojny … kde jeho cieľom je dehumanizovať napadnutý štát a tým aj spochybniť jeho legitimitu. Keď tento pojem mechanicky preberie niektorý slovenský bloger, neodhaľuje tým žiadnu utajenú pravdu, ale len – mierne povedané [...]