karol

Presťahovať celú dedinu z východného Slovenska a usadiť ju v historickom priemyselnom meste v Anglicku sa môže zdať ako správny sociálny experiment … a presne to sa aj stalo v sheffieldskej štvrti Page Hall, ktorej dnes miestni nepovedia inak ako „Sheffoslovakia“ … kde tisíce slovenských Rómov, najmä z oblasti Spiša (z Bystrian a Žehry), od roku 2004 našli svoj nový „domov“.

Nádej sociológov, že druhá generácia sa prirodzene integruje, však narazila na tvrdú realitu. Reportáže britských médií opisujú scény, ktoré pripomínajú skôr akčný film než pokojné britské predmestie: nože priviazané na metlách, kočíky plné tehál ako mobilné zásobníky munície a elitné policajné jednotky v uliciach.

Čo tento príbeh hovorí o ľuďoch, ktorí v ňom účinkujú? Ide o dôsledok vrodenej povahy, alebo o hlbší psychologický a sociálny problém?

1. Pasca menom „kultúra prežitia“

Človek sa nerodí s túžbou riešiť spory násilím, avšak prostredie, do ktorého sa narodí a v ktorom vyrastá, zásadne formuje jeho vzorce správania … preto v podmienkach takejto extrémnej chudoby, kde štátne inštitúcie nefungujú alebo sú vnímané len s nedôverou, sa rodí takzvaná „kultúra prežitia“.

Ak chýba rýchla vymožiteľnosť spravodlivosti cez políciu alebo súdy, tak sa ľudia začnú spoliehať na to jediné, čo majú – na vlastný rodový klan * … kde sa násilie  v takomto svete stáva bežným komunikačným nástrojom na obranu svojich vlastných pozícií … a kde si tieto pravidlá prežitia ľudia nesú v sebe aj po presťahovaní do tejto modernej britskej štvrte.

2. Keď klan nepustí jednotlivca

V takýchto komunitách neexistuje žiadny individualizmus, ale vernosť rodine je tu absolútna … stojí aj nad zákonom krajiny takisto, ako je to aj v mafii na Sicílii. Ak tu vznikne spor, jednotlivec nemá slobodnú voľbu stiahnuť sa, ale sociálny tlak skupiny ho vtiahne do konfliktu, či chce, alebo nie – a v opačnom prípade stráca ochranu svojej komunity, takže je z nej takpovediac „vyobcovaný“ ☹

V ére smartfónov navyše tento tlak funguje bleskovo, veď stačí jeden vyprovokovaný livestream na TikToku alebo správa vo WhatsApp skupine a staré animozity zo spišských osád sa v priebehu piatich minút premenia na hromadnú bitku na anglickej ulici … kde digitálne technológie fungujú opačne – len tam urýchľujú radikalizáciu konfliktov.

3. Realita ulice: Čistý sociálny darwinizmus v praxi?

Pri pohľade na dianie v Page Hall sa natíska pojem sociálny darwinizmus. Hoci vedci radi diskutujú o tom, či je správanie podmienené genetikou alebo prostredím, vonkajšie prejavy na britskej ulici vyzerajú navlas rovnako ako čistý zákon džungle, pretože v praxi tam platí rovnaké pravidlo „zožer, lebo budeš zožraný“.

Tento návrat k primitívnemu prírodnému stavu sa tu prejavuje v troch rovinách:

• Vynucovanie si rešpektu hrubou silou: Mocenské vákuum namiesto polície zapĺňa fyzická prevaha a schopnosť zmobilizovať ten agresívnejší klan.
• Absolútna bezohľadnosť voči okoliu: Svet sa delí len na „my“ (klan) a „oni“ (všetci ostatní) rovnako, ako to bolo kedysi aj za bývalej totality … kde pravidlá spoločnosti idú bokom podobne, ako sa to deje aj teraz – za súčasnej slovenskej vlády!!! ☹
• Generovanie instantného strachu: Používanie zbraní a vyhrážanie sa … a to aj na internete slúži na zastrašenie protivníka a paralyzovanie svojho okolia.

Výsledný stav na ulici tak vytvára brutálne prostredie, kde vyhráva ten silnejší a bezohľadnejší … a pre modernú spoločnosť, zvyknutú na právny štát je to šokujúci a absolútne neakceptovateľný stav!

4. Preľudnenie ako psychologický tlakový hrniec

Anglické robotnícke domčeky boli stavané len pre skromné rodiny, ak ale napriek tomu v nich dnes kvôli finančným (ne)možnostiam a rodinným väzbám žije 10 až 15 ľudí, tak takýto dom sa stáva len akousi nocľahárňou.

Život sa potom prirodzene presúva na chodníky a ulice. Neustály hluk, neporiadok a obrovské masy ľudí na verejnom priestranstve však narážajú na mentalitu pôvodných britských obyvateľov … a tento neustály tlak a tesná blízkosť generujú frustráciu, ktorá vybuchuje periodicky.

5. Dôkaz, že zmena je možná

Zaujímavým a často prehliadaným faktom v správach z Page Hall je, že časť mladých Rómov v Anglicku úspešne vyštudovala a našla si tam aj stabilnú prácu.

Tento detail je nesmierne dôležitý … ukazuje totiž, že správanie týchto ľudí nie je otázkou genetiky … veď ak jednotlivec dostane bezpečné prostredie, vzdelanie a najmä – ak dokáže preťať toxické väzby a tlak svojho pôvodného klanového okolia – tak prakticky bez problémov prijme normy modernej spoločnosti.

Záver: Adresa sa zmenila, no podmienky zostali

Príbeh „Sheffoslovakie“ je drsnou lekciou pre moderné sociálne inžinierstvo. Ukazuje, že samotná zmena adresy nestačí, veď ak sa celá komunita presťahuje naraz a v nezmenenej štruktúre, tak si vytvorí len ďalšie, nové – uzavreté geto, v ktorom staré vzorce správania, traumatizujúce zážitky z detstva a generačná chudoba kolujú aj naďalej.

Ľudské správanie je v tomto prípade produktom systému a prostredia … a preťať tento začarovaný kruh bez radikálneho pretrhnutia izolácie a dôsledného vymáhania práva je takmer nemožné – a to či už na Spiši, alebo aj v Sheffielde.

* Ako aj u nás na dedinách na Hornej Orave.