Vraj „Zelenského režim“ … takto nazýva vedenie Ukrajiny ten ruský.

Anatómia jednej hlúposti

Označenie demokraticky zvolenej vlády za „režim“ nie je náhoda, ale ide o vedomý nástroj ruskej (dez)informačnej vojny … kde jeho cieľom je dehumanizovať napadnutý štát a tým aj spochybniť jeho legitimitu.

Keď tento pojem mechanicky preberie niektorý slovenský bloger, neodhaľuje tým žiadnu utajenú pravdu, ale len – mierne povedané svoju vlastnú argumentačnú lenivosť

Ak by totiž dotyčný autor venoval overovaniu faktov aspoň tri minúty, zistil by tieto nespochybniteľné skutočnosti:

  1. Volodymyr Zelenskyj bol v roku 2019 zvolený v slobodných a medzinárodne uznaných voľbách so ziskom vyše 73 % hlasov.
  2. Ukrajinská ústava a zákon o vojnovom stave výslovne zakazujú konanie volieb počas vojny … a dôvod je prozaický – zaistiť bezpečnosť miliónov utečencov a vojakov v zákopoch, ktorým nemožno priniesť volebné urny pod ruskou paľbou.
  3. Navyše tento krok plne rešpektuje a podporuje aj ukrajinská parlamentná opozícia.

Napriek tomu tam jeden slovenský internetový „expert“ vidí diktatúru … a prečo? Pretože on a vojnový – ale aj iný zločinec Putin majú toho veľa spoločného … ☹

Dunningov-Krugerov efekt v praxi

Slovenská blogosféra dnes trpí akútnym syndrómom iluzórnej nadradenosti. Ľudia bez akéhokoľvek politologického, právneho či historického vzdelania píšu o globálnej geopolitike a to s takým sebavedomím, aké človek nenájde ani na pôde OSN!

Najväčším problémom dneška teda nie je nedostatok informácií, ale len obrovské ego ľudí, ktorí si mýlia slobodu slova s právom beztrestne šíriť bludy. Zdá sa, že spoločnosť už rezignovala na autority, preto názor odborníka má v diskusii rovnakú váhu ako názor laika … a analýza bezpečnostného experta je stavaná na roveň výkrikom človeka, ktorý čerpá „pravdu“ zo svojej hlavy a z pochybných telegramových kanálov.

Sloboda slova verzus zodpovednosť médií

Tento stav otvára vážnu otázku: kde sa končí sloboda vyjadrovania a kde začína zodpovednosť veľkých médií? Veľké denníky poskytujú platformy pre blogy v mene plurality názorov … tá je však legitímna len dovtedy, kým sa diskutuje o daniach, školstve či kultúre … a nemôže slúžiť ako zásterka pre ohýbanie reality a preberanie slovníka agresora.

Pokiaľ budeme tolerovať, že náš verejný priestor zaplavujú takéto toxické klamstvá, nemôžeme sa diviť, že slovenská spoločnosť je zmätená, polarizovaná a paralyzovaná strachom.

Záver

Ak chceme ako krajina prežiť v modernom svete, musíme sa naučiť znova zapínať kritické myslenie. Keď nabudúce uvidíte niekoho písať o „režimoch“ tam, kde funguje normálna parlamentná demokracia, brániaca svoju krajinu, netreba nad tým len mávnuť rukou. Treba na to ukázať prstom a jasne povedať, že ide o hlúposť a šírenie klamstiev … pretože ignorovanie hlúposti z nej v očiach tých nevedomých robí „normálny“ – a teda aj akceptovateľný názor ☹


„Slovenský zázrak“, ako dokáže byť vláda neschopná, no zároveň schopná všetkého?

25.08.2026

Sledovanie správ často prináša jedinú myšlienku: „Ako môžu byť títo ľudia takí nekompetentní?“ Vzápätí však prichádza ďalšia reportáž a s ňou mrazivé zistenie, že tá istá moc dokáže … a to priam s neuveriteľnou precíznosťou a rýchlosťou prevalcovať čokoľvek, čo jej stojí v ceste ☹ Presne to je definícia politického paradoxu [...]

Čo ak by súčasná opozícia nekandidovala v ďalších voľbách?

22.08.2026

Aby znova vyhrali súčasné strany ... a následky ich ničenie Slovenska by museli niesť len oni tak, aby aj tí najhlúpejší mohli vidieť, koho to vlastne zvolili? Hypotéza politického bojkotu: Ako by odchod opozície premenil Slovensko na režim ruského typu

Ruská „škola diplomacie“: samé klamstvá … a ešte aj s kamennou tvárou.

21.08.2026

Pravda ako slabosť: Keď namiesto argumentov vládne čistá drzosť.