karol

Keď sa analytici pýtajú, prečo sú Slovensko a Maďarsko tými najrozdelenejšími spoločnosťami v Európe, tak zvyčajne ukážu prstom na politikov, konšpirácie alebo na algoritmy sociálnych sietí … to všetko je ale len povrch, to je už len dôsledok, skutočná príčina leží oveľa hlbšie.

Príčina slovenskej a maďarskej polarizácie neleží v parlamente, ale v slovenských a maďarských rodinách … v toxických vzorcoch, ktoré si odovzdávame z generácie na generáciu … a to už od narodenia.

Nemôžeme mať zdravú, rešpektujúcu sa spoločnosť, keď milióny ľudí vyrastali v mikrosvete, kde dialóg neexistoval a pravda tu bola diktovaná len z pozície hrubej sily podobne ako je to v Rusku, preto tu deti prakticky už od ich narodenia vyrastajú v pocite systematickej krivdy a nespravodlivosti *… ☹

Model „neomylný rodič a zlé dieťa“

V našej „kultúre“ je hlboko zakorenený nezdravý model autoritatívnej výchovy, kde mnohí rodičia nevnímajú dieťa ako samostatnú bytosť, ktorú majú len sprevádzať jej životom, ale ako svoj vlastný majetok … a aj to len taký nepodarený … alebo aj ako hromozvod pre ich vlastné životné frustrácie.

Hra na „dobrých“ a „zlých“ sa preto začína už od ich prvého dňa:

• Rodič má vždy pravdu: Rodič sa stáva neomylnou autoritou, ktorá nikdy nepochybuje … a preto sa nikdy nikomu neospravedlní … a dieťaťu už vôbec nie ☹
• Dieťa je vinníkom už od jeho kolísky: Ak bábätko plače, „chce len manipulovať“, ak má škôlkár vlastnú hlavu, je len „zlý a papuľnatý“ … a ak má dospelý človek iný názor na život, je len „nevďačný a skazený“ … „nevydaril sa nám“ ☹

Dieťa je takto už od narodenia pasované do roly akéhosi obetného baránka, preto nech urobí čokoľvek, v očiach toxického rodiča bude vždy ono tým problémovým prvkom, ktorý „rozbíja inak ich vzornú rodinu“ ☹

Ako nefunkčná rodina programuje polarizáciu v štáte

Tento rodinný teror priamo pripravuje pôdu pre to, ako dnes vyzerá naša politika, pretože človek, ktorý prešiel takouto „tiežvýchovou“, si do dospelosti nesie tri zásadné vzorce:

1. Svet je čiernobiely: V toxickej rodine neexistujú kompromisy, ale len víťazi a porazení, preto buď stojíme na strane toho „dobrého“ rodiča, alebo sme ten „zlý“. Keď takýto človek potom vstúpi do politického života, nedokáže vnímať oponenta ako niekoho s iným názorom, ale len ako nepriateľa, ktorého treba zničiť.

2. Túžba po autoritárskom vodcovi: Ak bolo dieťa doma trestané za akýkoľvek prejav vlastnej vôle, tak v dospelosti podvedome hľadá rovnaký model aj v štáte. Práve preto volí „politikov“, ktorí búchajú do stola a správajú sa ako prísni, neomylní otcovia a trestajú „tých zlých“. Demokracia a diskusia takýchto ľudí desia, pretože ich doma nikto diskutovať neučil … a ani si vážiť samých seba a teda ani iných ľudí nie … a teda ani iné názory … a teda ani inakosť nie …

3. Prenos viny na obetného baránka: Politici dnes robia presne to, čo robia toxickí rodičia doma. Keď má štát problémy, nenájdu riešenie, ale len ukážu prstom na „vinníka“ (mimovládky, menšiny, Brusel, novinárov) … a zle nastavená časť spoločnosti, zvyknutá z domu na model „za všetko môže to zlé dieťa“, tento príbeh prijme … a začne tohto „vinníka“ ihneď nenávidieť ☹

Polarizácia neodíde s voľbami

Môžeme vymeniť vládu, regulovať sociálne siete, ale polarizáciu nezastavíme, kým nezačneme liečiť naše rodiny. Pokiaľ budú slovenské a maďarské domácnosti fungovať na princípe „rozdeľuj a panuj“, kde silnejší ponižuje slabšieho a kde sa láska podmieňuje poslušnosťou, budeme mať v parlamente presne takýchto istých politikov.

Spoločenský zmier sa nezačína pri okrúhlych stoloch politických strán, ale v momente, keď rodič prestane vidieť vo svojom dieťati nepriateľa a dovolí mu dýchať a myslieť bez toho, aby ho za to trestal pocitom viny.

Kým sa toto nezmení, sme odsúdení žiť v krajine, ktorá sa správa len ako jedna veľká, dysfunkčná rodina.

* Je jasné, že presne v takomto toxickom – deštruktívnom prostredí vyrastal aj malý Robo ... ☹