Prečo sa konšpirátorom zdajú zlí vždy tí druhí … a prečo ich blogy majú aj najvyššiu čítanosť?

Psychológia sprisahania

Svet okolo nás je neuveriteľne chaotickýekonomické krízy sa striedajú jedna za druhou … a vojny, pandémie či rýchly technologický pokrok v nás prirodzene vyvolávajú neistotu … a zatiaľ čo väčšina ľudí sa s tým snaží vyrovnať racionálne, časť spoločnosti bohužiaľ ale prepadne konšpiračným teóriám.

Všimli ste si, že v každom takomto príbehu o sprisahaní figuruje jasný nepriateľ?

Či už sú to ilumináti, tajné elity, vedci alebo Bill Gates, konšpirátori – ako napríklad aj Fico ale vidia svet čiernobielo: My sme tí dobrí a ich obete … a oni – tí druhí sú tí zlí a tí všemocní … prečo ich myseľ nedokáže pripustiť, že svet nie je film od Marvelu, kde proti sebe bojuje len absolútne dobro a absolútne zlo?

Odpoveď skrýva hlboké psychologické mechanizmy, ktoré nosíme v hlavách všetci, niekto viac a niekto menej … ale tu na Slovensku „samozrejme viac“


1. Keď ego kričí o pomoc: Projekcia a prenos viny

Priznať si vlastné zlyhanie je sakramentsky ťažké … a obzvlášť pre človeka dodrbaného totalitou … preto ak niekto stratí prácu, nedarí sa mu v osobnom živote alebo bojuje s chudobou, tak jeho psychika hľadá „únikový ventil“.

Namiesto bolestivého sebaspytovania alebo prijatia faktu, že „aj ja robím chyby“, prichádza tzv. projekcia … čiže svoje problémy premietnem na iných a skritizujem ich a nie seba … veď je oveľa znesiteľnejšie ukázať prstom na akúsi neexistujúcu „tajnú“ skupinu ľudí a povedať:

„Za môj zlý život nemôžu moje rozhodnutia a ani náhoda, ale to oni sú tí zlí, to Oni mi hádžu polená pod nohy“…

preto konšpiračná teória funguje ako taká barlička, ako „dokonalý“ štít pre ľudské ego, ktorý človeka zbavuje osobnej zodpovednosti a dovoľuje mu aj naďalej nechať sa unášať prúdom hlúposti stále dolu … dolu … až do pekla … veď keď je človek naozaj zle vychovaný, tak ho pred pádom nezachránia ani tri tituly … napr. doc.JUDr. … a ešte aj CSc. …

2. Pasca evolúcie: Mozog nastavený na prežitie

Náš mozog sa od dôb lovcov mamutov príliš nezmenil … doba bola ťažká, všade platil zákon džungle, preto naši predkovia prežili len vďaka tomu, že boli prehnane podozrievaví … a ak v kríkovom poraste niečo zašušťalo, bolo bezpečnejšie predpokladať, že tam sedí tiger, než že ide len o vietor … a toho, kto vtedy veril len v akýsi „náhodný vietor“, skôr či neskôr niečo zožralo … ☹

Tento mechanizmus sa volá hyperaktívna detekcia zámeru … a v 21. storočí už ale žijeme v inej – „modernej“ džungli … a tak tento praveký program, ktorý spúšťa zlá výchova – založená na strašení detí … aplikujeme na politiku, vedu či ekonomiku … preto za každou komplexnou udalosťou (napríklad vznik nového vírusu) takíto ľudia podvedome hľadajú vedomý a zlomyseľný zámer nejakého konkrétneho človeka.

3. Psychologický komfort: Zlé pravidlá sú lepšie ako žiadne

Predstava, že svet nikto neriadi, že sme len zrnko prachu vo vesmíre a katastrofy sa dejú úplne náhodne, je pre psychiku takýchto ľudí paralyzujúca … a vyvoláva v nich obrovskú úzkosť.

Konšpiračné teórie preto ponúkajú paradoxné riešenie … hoci tvrdia, že svetu vládne zlé tajné spoločenstvo, pre konšpirátora je táto verzia ešte stále to menšie zlo, pretože pre neho je ešte stále upokojujúcejšia než len čistý chaos.

Prečo? Pretože ak má zlo tvár, meno a plán, svet má zrazu „poriadok a pravidlá“ … vďaka čomu takýto neliečený človek získava falošný pocit, že situáciu dokáže kontrolovať alebo s ňou aj bojovať … pre neho je zlý vládca – ako napríklad v Rusku Putin a kedysi aj Stalin … a na Slovensku Fico … ešte stále prijateľnejší než úplný chaos

4. Syndróm „Prebudeného hrdinu“

Konšpiračné teórie fungujú ako lacný výťah od nízkeho sebavedomia k „vysokému“ … človek, ktorý sa v bežnom živote cíti nevypočutý, prehliadaný alebo nedocenený, zrazu získava pocit obrovskej dôležitosti … a obzvlášť vtedy, keď jeho články dosahujú vysokú čítanosť … ☹

Stáva sa z neho „ten, ktorý vidí pravdu“ – Prorok, zatiaľ čo zvyšok spoločnosti sú pre neho len naivné „ovce“ … a tento pocit intelektuálnej a morálnej nadradenosti je pre neho vysoko návykový … aby si ho však konšpirátor udržal, musí neustále udržiavať obraz nepriateľa … a čím horší a skazenejší sú „tí druhí“, tým čistejší, lepší a hrdinskejší si pripadá on sám vo svojich očiach ☹

5. Algoritmické bubliny ako továreň na nenávisť

Celý tento kokteil psychologických potrieb dnes brutálne umocňujú sociálne siene … ak človek prejaví záujem o jednu konšpiračnú teóriu, algoritmus mu okamžite naservíruje stovky ďalších.

Takto vznikajú takzvané komnaty ozvien (echo chambers), kde sa ľudia navzájom potľapkávajú po pleciach a utvrdzujú sa v tom, aký je ten vonkajší svet skazený … ☹

V takomto prostredí neexistuje diskusia, ale len neustála dehumanizácia a démonizácia kohokoľvek, kto má iný názor, takže z nepriateľa sa stáva absolútne zlo, s ktorým sa nedá vyjednávať rovnako, ako „sa nedalo“ ani kedysi za totality … ☹

Slovo na záver

Vidieť svet čiernobielo je jednoduché, pohodlné a rýchlo to uľaví od vnútornej úzkosti. Skutočný svet je však zložitý, plný odtieňov sivej, systémových chýb a áno – aj obyčajných náhod.

Keď nabudúce uvidíte niekoho, kto za všetkým vidí sprisahanie „tých druhých“, netreba hneď reagovať agresiou … za maskou agresívneho „hľadača pravdy“ sa niekedy skrýva skôr len vystrašený človek, ktorý nevie, ako sa vyrovnať so zložitosťou dnešného sveta … pretože sa nedokáže vyrovnať ani s tou svojou


Mier bez spravodlivosti je len ilúzia: Prečo vojna na Ukrajine nemôže skončiť podľa očakávania Ruska?

26.08.2026

V debatách o vojne na Ukrajine často počúvame jediné slovo: mier. Volanie po rýchlom ukončení bojov znie na prvý pohľad humánne ... avšak žiadať „mier za každú cenu“ je nebezpečný sebaklam.

„Slovenský zázrak“, ako dokáže byť vláda neschopná, no zároveň schopná všetkého?

25.08.2026

Sledovanie správ často prináša jedinú myšlienku: „Ako môžu byť títo ľudia takí nekompetentní?“ Vzápätí však prichádza ďalšia reportáž a s ňou mrazivé zistenie, že tá istá moc dokáže … a to priam s neuveriteľnou precíznosťou a rýchlosťou prevalcovať čokoľvek, čo jej stojí v ceste ☹ Presne to je definícia politického paradoxu [...]

Vraj „Zelenského režim“ … takto nazýva vedenie Ukrajiny ten ruský.

23.08.2026

Anatómia jednej hlúposti Označenie demokraticky zvolenej vlády za „režim“ nie je náhoda, ale ide o vedomý nástroj ruskej (dez)informačnej vojny … kde jeho cieľom je dehumanizovať napadnutý štát a tým aj spochybniť jeho legitimitu. Keď tento pojem mechanicky preberie niektorý slovenský bloger, neodhaľuje tým žiadnu utajenú pravdu, ale len – mierne povedané [...]