Prečo niektorí Slováci nadávajú na EÚ? Nehľadajme za tým politiku, ale len „obyčajnú“ zlú výchovu.

Keď počúvame debaty o Európskej únii, neustále sa skloňujú tie isté frázy: Brusel nám diktuje, strácame suverenitu, sme len bábkami v rukách mocných atď. atď. … ☹

 Politológovia analyzujú geopolitiku, sociológovia hovoria o ekonomických rozdieloch … ale skutočná príčina toho, prečo časť Slovákov vidí v EÚ úhlavného nepriateľa, neleží v akomsi vzdialenom Bruseli … ale v skutočnosti oveľa, oveľa bližšie … v ich vlastnom detstve … a teda v rodinách, v ktorých vyrastali ….

Keď je prvá autorita v živote toxická

Veď všetko sa začína už domarodičia sú prvé autority v živote každého človeka, preto si cez nich dieťa vytvára obraz o tom, ako funguje tento svet.

Ak bolo ale dieťa vychovávané tak, ako je to na Slovensku normálne, čiže „po starom“ – totalitným, chladným a až nepriateľským – deštruktívnym spôsobom tak, ako aj ja – tak si následne odnáša do života ťažké dedičstvo

Výchova bez úcty, rešpektu, empatie a bez komunikácie zanecháva v detskej duši hlboké rany preto pre neho autorita znamená nebezpečenstvo … a v dospelosti sa tento model len skopíruje.

Kto nemohol veriť prvým ľuďom vo svojom živote, ten v dospelosti už nedokáže veriť nikomu, kto mu ich pripomína … a Európska únia je obrovská, silná autorita preto je pre človeka s traumou z detstva automaticky podozrivá

Chorobná nedôvera a syndróm večnej obete

Človek s narušeným vzťahom k autoritám nedokáže vidieť realitu takú, aká je jeho podvedomie, vytrénované na prežitie v nepriateľskom prostredí, mu neustále podsúva tie najčiernejšie scenáre … preto vidí v EÚ len akési monštrum, ktoré ho chce zničiť

Tento psychologický blok so sebou nesie tri typické znaky:

  • Chorobná podozrievavosť: Za každým krokom inštitúcií hľadajú sprisahanie proti nim a teda aj akýsi skrytý zlý úmysel … je to „len taká obyčajná“ slovenská paranoja ☹
  • Mentalita obete: Sami seba vnímajú ako úbohých, bezbranných chudákov a to im dáva dokonalú výhovorku, prečo oni nikdy za nič nemôžu
  • Neschopnosť sebareflexie: Žijú v ilúzii, že majú „patent na pravdu“ a preto oni nikdy nerobia chyby … veď za všetko zlé predsa vždy môžu tí druhí – kedysi prísni rodičia a dnes Brusel.

Politické názory ako nezahojené rany

Kritika EÚ na Slovensku tak v mnohých prípadoch nie je racionálnym politickým názorom, ale len akýmsi emočným výkrikom dospelých detí, ktoré boli vychované v totalitnom systéme rodiny … a sú to ľudia chorobne nezodpovední, sčasti nesvojprávni … a do konca svojho života uväznení vo vlastnom strachu a hneve.

Preto kým nepochopíme, že korene našej spoločenskej nedôvery siahajú do našich obývačiek a k našim výchovným metódam, tak žiadne logické argumenty o výhodách EÚ nezaberú … liekom na slovenskú euroskepciu preto nie sú eurofondy, ale uzdravenie našich rodinných vzťahov a schopnosť už konečne prevziať zodpovednosť za svoj vlastný život.


Prečo chce mladý susedský pár aby som ich v noci počul? Alebo život medzi bláznami.

23.07.2026

Život v slovenskej bytovej džungli: Keď sa pravda a slušnosť stanú nepriateľom.

Anatómia oravského klanu: Keď strach a bezohľadnosť vládnu pod rúškom svätosti.

21.07.2026

Pre bežného turistu z Bratislavy či z juhu Slovenska je Orava takým jedným malebným úkazom … krajina dreveníc, hlbokých lesov, dychberúcich výhľadov a aj hlboko veriacich, pracovitých ľudí … takže kto by sa tým nenechal očariť? Lenže turistické oči vidia len jej fasádu … pod týmto folklórnym nánosom ale pulzuje aj niečo oveľa surovejšie [...]

Existujú aj na Orave normálni ľudia?

18.07.2026

Podľa logického paradoxu, ktorý hovorí, že výnimka potvrdzuje pravidlo, by mali … ja som však šťastie na takýchto nemal, práve naopak, celý môj doterajší život bol len zakopávaním o tých druhých. Začalo to už naším otcom, ktorý bol dedinčanom z Hornej Oravy. Jeho otec bol pijan a násilník, ktorý chodil robiť na „týždňovky“, keďže na tradične chudobnej [...]