karol

Anatómia internetového úpadku: Keď hlúposť porazí argumenty a my tomu ešte aj tlieskame ☹

Na prvé miesto v rebríčku najčítanejších článkov sa včera dostal príspevok, ktorý demokratického politika a nemeckého kancelára bez akýchkoľvek zábran označil za „fašistu“.

Tento prípad však nie je len o jednom autorovi, ktorý stojí hore nohami a preto je on ten, ktorý má zrejme k fašizmu bližšie … ale je to aj nekompromisné zrkadlo celej našej spoločnosti a systému, v ktorom žijeme.

Prečo sme dospeli do štádia, kedy najväčšiu pozornosť získavajú tie najväčšie absurdity? Pretože čím je hlúposti viac, tým je neuvedomovanejšia … a čím je niekto na tom horšie, tým horšie si to aj uvedomuje … preto sa mu zdajú byť horší vždy a jedine možne tí druhí, hlavne tí lepší než je on … ☹

To preto, lebo kvôli zlej výchove je plný zloby, nenávisti a nutne potrebuje nejaký hromozvod, niekoho, do koho by si kopol, koho by ponížil tak, ako to on už od svojho narodenia zažíval od prvých ľudí vo svojom živote … ☹

Poďme ale k faktom: Kto je to v skutočnosti Friedrich Merz?

Aby sme pochopili hĺbku tejto absurdity, musíme sa najprv pozrieť na to, na koho tento útok smeruje…pretože označovať súčasného nemeckého kancelára za fašistu svedčí o totálnej strate kontaktu s politickou, ale aj inou realitou.

Kto je Merz v skutočnosti?

• Klasický stredopravý konzervatívec: Je dlhoročným lídrom Kresťanskodemokratickej únie (CDU) a v nemeckej politike reprezentuje tradičné krídlo, ktoré stavia na rodinných hodnotách, kresťanskej demokracii a ochrane právneho štátu.

• Človek z prostredia veľkého biznisu: Pôvodným povolaním je to úspešný korporátny právnik a finančník, ktorý pôsobil napríklad v dozornej rade globálneho investičného gigantu BlackRock. Presadzuje voľný trh, znižovanie daní a menej byrokracie.

• Proatlantický diplomat: Je silným podporovateľom spojenectva s USA v rámci NATO, zástancom bezpečnosti v Európe a obhajcom vojenskej pomoci pre Ukrajinu.

V demokracii je úplne legitímne Merza kritizovať za jeho prísnu migračnú politiku, tvrdé ekonomické reformy alebo návrh na asociačné členstvo Ukrajiny v EÚ … ale urobiť z tohto typického západného demokrata a kapitána priemyslu „fašistu“ je rovnako hlúpe, ako tvrdiť, že Zem je plochá … takto isto aj blázon Putin „naháňa fašistov“ na Ukrajine, aby ju od nich „oslobodil“ ☹

1. Systém, ktorý odmeňuje agresivitu

Napriek tomu táto lož včera vyhrala rebríček čítanosti … a prečo? Aj preto, lebo algoritmy otvorených blogových platforiem dnes nefungujú na základe kvality alebo hĺbky analýzy, ale sú nastavené len čisto pragmaticky na generovanie kliknutí.

• Šok a hnev sú najsilnejšie emócie, ktoré nútia človeka kliknúť na odkaz.

• Provokatívny titulok funguje ako magnet, bez ohľadu na to, aká hlúposť sa skrýva vo vnútri.

• Algoritmus následne takto navštevovaný článok automaticky vystrelí na titulnú stranu, čím mu zabezpečí ešte väčšiu publicitu.

Slušný, argumentačne podložený text má v tomto nastavení obrovskú konkurenčnú nevýhodu  … múdrosť skrátka negeneruje toľko emócií ako hlúposť, ako takéto nálepkovanie.

2. Nekritické publikum: Fenomén „zožrali to aj s navijakom“

Oveľa smutnejší ako samotný fakt, že niekto takýto text vytvorí, je počet ľudí, ktorí ho nekriticky prijmú, pretože súčasná spoločnosť „trpí“ obrovským deficitom kritického myslenia.

• Čitatelia čoraz častejšie nehľadajú objektívnu pravdu, ale len možnosť si prakticky za každú cenu do niekoho kopnúť … a čím do vyššie postavenejšieho a vzdialenejšieho, tým je to pre nich „krajší kop“ ☹

• Preto ak im niekto ponúkne rýchleho nepriateľa a agresívny tón, ktorý ladí s ich hnevom, prijmú to bez akéhokoľvek overovania faktov.

• Diskusia potom ani len nevznikne … veď načo, „my sme už spokojní, už sme si mali na kom vyliať zlosť … takže teraz sa chvíľu udržíme nad vodou“ ☹

Slovenský úpadok v priamom prenose

Keď sa pozrieme na rebríčky čítanosti, často sa natíska otázka, či sme ako krajina úplne rezignovali na akúkoľvek úroveň verejnej debaty. Sledovať, ako primitívne osočovanie vytláča zmysluplný obsah, je pre každého racionálne uvažujúho človeka nesmierne demotivujúce.

Sloboda slova na internetových blogoch je dôležitý výdobytok, no ak ju zredukujeme len na nekontrolované šírenie urážok a dezinformácií, sami si tým podkopávame nohy.

Ak budeme ako spoločnosť aj naďalej nekriticky „žrať“ každú somarinu, ktorú nám nejaký „autor“ a algoritmus predhodí, nemôžeme sa potom čudovať, kam ako krajina smerujeme.