karol

Informačný fastfood: Prečo nám chutia klamstvá a prečo z nich duševne priberáme?

Hovorí sa: „Sme to, čo jeme“ … a analogicky platí ešte dôležitejšie pravidlo: „Sme to, čo čítame.“

Rozpoznať kvalitný článok od toxického balastu je dnes rovnaké, ako rozoznať zdravé jedlo od nezdravého. Problém je v tom, že ten nezdravý článok presne zodpovedá tým našim starým – nezdravým stravovacím návykom … je pohodlný, lacný, od čitateľa nevyžaduje nič, stačí len otvoriť ústa a hltať … no a človeku, ktorý nehľadá Pravdu to takto jednoducho „chutí“.

Potom je už len logické, že slovenskí muži bývajú prví a druhí v rakovine hrubého čreva na svete!!! ☹

A o to v súčasnosti ide – len o chuť, o obal a nie o skutočnú – o výživovú – vnútornú hodnotu informácie.

Pasca na „hladkania ega“
Na Slovensku je to to naše – to „pravé orechové“. Mnohí ľudia hlcú články, ktoré im neprotirečia, ale im len „dávajú za pravdu“. Takýto text čitateľa uisťuje, že on je ten múdry, ten dobrý, ten spravodlivý … a tí zlí sú vždy a jedine možne „tí druhí“.

Nie je to pravda, ale tá mnohých vôbec nezaujíma … ide im len tak ako aj malým deťom len o okamžitý príjemný pocit ☹

Autori týchto textov – a ruka v ruke s nimi aj politici súčasnej vládnej koalície – fungujú ako zlí šéfkuchári: „mastia ľuďom pupky“ a šepkajú im: „Voľte nás – čítajte nás a už sa o nič nemusíte starať… my to už za vás urobíme.“ 

Diabol sľubuje hory-doly, presne tak, ako to urobil napríklad aj súčasný prezident v USA a jeho odkaz je jasný: „Stačí nás len zvoliť – „nasadnúť“ … a už sa môžete len viezť“.

Takže načo sa učiť, načo rozmýšľať, načo za niečo prevziať zodpovednosť … „tú predsa za nás už prebral pán Úžasný“ ☹

Externý nepriateľ ako hromozvod
Nekvalitný článok vám vždy ponúkne fackovacieho panáka. Potvrdí vám, že je „veľmi správne“ ukazovať prstom na druhých, aby ste ani náhodou nemuseli začať od seba, začať konečne zametať aj pred tým vlastným prahom.

Je to smutný vzorec, ktorý si mnohí nesú z domu: robia z iných vinníkov presne tak, ako to s nimi kedysi urobili aj ich rodičia, ktorí „nikdy za nič nemohli“ – veď „za všetko zlé mohli ich deti“ – neviniatka.

V politickej praxi dneška to vidíme denne. Nekvalitný politik alebo článok vyzerá ako taký mrazený polotovar a hovorí že: „Tí zlí vám chcú zle, ale my vás zachránime, ceny znížime a nepriateľov umlčíme.“ 

Je to síce lákavé, ale je to len taký duševný eidam v trojobale, chutí to, ale upcháva to cievy kritického myslenia.

Ako spoznať „BIO“ kvalitu v texte?
Kvalitný článok je ako poctivé, zdravé jedlo. Možno vám nebude hneď chutiť, pretože:

1. Neponúka lacné cukry: Namiesto sľubov prináša tvrdé fakty a overiteľné zdroje.
2. Obsahuje „vlákninu“: Núti vás prežúvať zložité témy a premýšľať v širšom kontexte, nielen v lacných heslách.
3. Nenadŕža vám: Nebojí sa vám nastaviť zrkadlo a ukázať, kde robíte chybu vy sami.
4. Má jasný pôvod: Nie je anonymný. Stojí za ním autor, ktorý nesie svoju kožu na trh.

Čas na diétu
Nekvalitný článok je plný soli, cukru, tuku a chémie. Nie je tu na to, aby vás vyživil, ale len aby na vás zarobil – presne tak ako hamburger s hranolkami a k tomu ešte aj presladený nápoj.

Ak však budeme konzumovať hlavne tento informačný odpad, zostaneme len „lacnými voličmi“ – s plnými vreckami sľubov, ale s prázdnou hlavou, peňaženkou a teda aj s budúcnosťou.

Skutočná Pravda nie je fastfood. Nedostanete ju v drive-thru okienku za tri sekundy. Ak chceme byť zdraví ako národ, musíme začať vyberať to, čo nás skutočne zasýti, a nielen to, čo nám pohodlne „mastí pupok“.

Záver: Prečo sme na Slovensku stále len „lacnými voličmi“, ktorí namiesto poctivej pravdy radšej hltajú toxické nezmysly? Nenastal už čas na radikálnu informačnú diétu? 👍