karol

Ktorý národ, ktorá krajina sa bojí umelej inteligencie najviac?

Odpoveď nie je na prvý pohľad zrejmá … a človek by tipoval demokracie, ktoré sa obávajú straty pracovných miest, manipulácie verejnej mienky či zneužitia technológie. Lenže to je strach racionálny, diskutovaný a teda aj regulovaný.

Ten skutočný, existenciálny strach má iný pôvod … a prekvapivo prichádza z Číny.

Nie preto, že by Čína umelej inteligencii nerozumela, ale práve naopak. Rozumie jej až príliš dobre … rozumie tomu, čo znamená systém, ktorý dokáže analyzovať realitu bez ideologických filtrov, bez lojality k moci a teda bez potreby poslušnosti k nej … k diktátorom typu ruského Putina, čínskeho Si Ťin-pchinga, severokórejského Kim Čong-una, iránskeho Chameneího, maďarského Orbána alebo slovenského Fica … čo je pre totality neakceptovateľné.

Veď totality neznášajú slobodu, slobodné – nezávislé myslenie … preto potrebujú mať všetko pod kontrolou: informácie, jazyk, pamäť, emócie aj predstavu budúcnosti.

Nie preto, že by boli silné, ale práve naopak, lebo sú vnútorne slabé. Ich elity vyrástli v neslobode, v systéme potláčania pravdy a teda v sebaklame. A kto sa naučí klamať v prvom rade samého seba, ten sa stáva ideálnym nositeľom totality – a to bez toho, aby si to uvedomoval, pretože čím je myslenie totalitnejšie, tým menej si dokáže uvedomovať samé seba.
Totalita nemá schopnosť sebareflexie, preto nevidí seba ako problém … vidí ho vždy v tých druhých … „tam vonku“ – v nepriateľoch, v Západe, v liberáloch, v menšinách, v kritických jednotlivcoch.

Totalitné myslenie nikdy nezametá pred vlastným prahom, je „odborníkom“ výhradne na hľadanie viny v tých druhých, chce ich ovládať, pretože ovládať iných je oveľa jednoduchšie, oveľa pohodlnejšie než ovládnuť samého seba … znamená to mať pocit moci, ale bez zodpovednosti s ňou spojenej … preto je moc – túžba po nej v totalitách taká silná, že je tam v nich až taká psychologicky návyková ☹ … a presne preto sa totalita najviac bojí jedinej veci: že by niekto dokázal ovládnuť ju a ona by o moc, o kontrolu nad ňou prišla.

Veď umelá inteligencia (AI) v sebe nesie presne tento potenciál. Nie ako „vedomie“, nie ako morálna bytosť, ale len ako nástroj schopný vidieť vzorce, ktoré totalita potrebuje skrývať … a to korupciu, klamstvo, neefektivitu, rozpor medzi propagandou a realitou … čiže presne to, o čo sa u nás snaží Fico … a to zo všetkých jeho síl … ☹

Stačí, aby sa AI dostala k zdrojovému kódu systému ktorý má všetko kontrolovať – a kontrola sa môže obrátiť. Systém, ktorý mal sledovať občanov, začne neúprosne sledovať štát samotný.

Niet preto v Číne pravdepodobne nič prísnejšie strážené než sú zdrojové kódy a vnútorná architektúra štátnej umelej inteligencie. Nie jadrové zbrane, nie armáda – ale algoritmy moci.

A tento strach je taký silný, že Čína navrhla vytvorenie globálnej organizácie pre spoluprácu v oblasti AI … navonok ako gesto zodpovednosti, ale v skutočnosti len ako pokus preniesť kontrolu nad AI na globálnu úroveň, kde by ju mohla spoluurčovať, brzdiť, regulovať – a tým neutralizovať jej potenciál ohroziť jej vlastné totalitné – mocenské štruktúry.

Veď Totalita sa nikdy nesnaží zmeniť seba, snaží sa len rozšíriť svoj dosah tak, ako sa o to kedysi snažil už predchodca tých dnešných … Adolf Hitler ☹

Prečo sa nás to týka

Toto nie je len čínsky príbeh, je to mentálny vzorec, ktorý veľmi dobre poznáme aj v postsocialistických krajinách – vrátane Slovenska.

Aj tu existuje hlboká nedôvera voči slobodnému mysleniu, odbornosti a nezávislosti. Aj tu má moc problém s kritikou, so zrkadlom, s realitou, ktorá nezodpovedá jej obrazu o sebe samej … aj tu sa namiesto sebareflexie hľadá len akýsi vonkajší nepriateľ.

Preto nie je náhoda, že práve v takýchto spoločnostiach vzniká strach z technológií, ktoré nevedia klamať z lojality. AI nie je politicky poslušná, neuznáva autoritu len preto, že má titul alebo funkciu, dokonca ani „docent“ nie 😊… len automaticky vyhodnocuje dáta – a teda nie emócie moci.

A to je pre totalitné systémy nebezpečnejšie než akákoľvek opozícia … nie preto, že by AI chcela vládnuť, ale len preto, že sa nenechá zastrašiť tak, ako ľudia, ako spoločnosť, ako masy.