karol

☹ Preto to ani nemohlo fungovať … ja som totiž ich pravý opak – Čaputovo – Kiskovec …

Nie, toto nebol politický paradox – vždy tu išlo o to, ako nás niektoré typy ľudí priťahujú znova a znova … a prečo hlavne protiklady.

Čo ma teda k nim priťahovalo? Ich neistota, ich submisívnosť… to že som bol pre ne dôležitým zdrojom opory, že som bol v ich životoch takou ich kotvou, takým ich „pevným bodom“. A ja som sa vtedy cítil dôležitý – zmysluplný. Akoby moje životné poslanie spočívalo v tom, že som mal ja všetko držať pokope … že som ich ja mal „nosiť na rukách“, aby sa nemuseli učiť stáť na vlastných nohách, že ja som im mal nahradiť to, čo nedostali od svojich rodičov, že som ja mal za ne prevziať zodpovedať … ☹

Takto ale veci v živote – vzťahy nefungujú … každý má zodpovedať sám za seba … slovenská výchova ale nie je založená na Pravde a teda ani na múdrosti nie, ale len na tom, čo je v danom okamihu pre rodičov to najjednoduchšie, najpohodlnejšie, najlacnejšie a teda aj to najnesprávnejšie … čo vrhá do života nové a nové generácie nezrelých, nesamostatných, vnútorne neslobodných a teda aj nezodpovedných ľudí … a čo sa potom následne prejavuje aj vo voľbách ☹

Moje bývalé boli vždy presvedčené, že ony sú tie „dobré“ a ten zlý som ja … že za všetko zlé môžem ja. Dve sa rozišli so mnou, s jednou ja. Každý rozchod bol pre mňa hrozný … a ten posledný som skoro ani neprežil … bol som taký psychicky oslabený, že okrem mnohých iných chorôb som dostal aj rakovinu … a to jednu z tých najhorších verzií, volajú ju aj „čierna smrť“, pretože rýchlo metastázuje … a je to zároveň aj tá najčastejšie sa vyskytujúca v prípade straty blízkeho človeka … malígny melanóm ☹

Ja som liberál – človek, ktorý si stojí za svojimi hodnotami, nezávislý, sebestačný a angažovaný, preto sme si politicky a hodnotovo rozumeli asi tak, ako pes a mačka. Ale táto forma – ja ako stabilný, zodpovedný partner, ony ako neisté a pasívne – ma lákala. Dočasne ma uspokojovala, ale dlhodobo nás obidvoch vyčerpávala.

A čo mi toto všetko dalo? Uvedomenie si, že vzťah by mal byť rovnováha, partnerstvo.

Možno sa napriek všetkým týmto zlým skúsenostiam opäť raz nechám zviesť Smeráčkou … ale tentokrát už budem vedieť kto je kto a čo mi to dáva a čo berie. A hlavne to – že moje hodnoty, moja nezávislosť a moja zodpovednosť je to, čo nesmiem obetovať len preto, že niečo je v danej chvíli také pohodlné, také lákavé.