karol

Keď som bol mladší, svet bol pre mňa vizuálne oveľa jednoduchší. Stačil mi len jeden pohľad na dobre tvarované ženské pozadie a v mojej hlave okamžite naskočil softvér, ktorý tam pred tisíckami, alebo aj miliónmi rokov naprogramovala príroda.

Prvotný, čistý a nekompromisný rozmnožovací pud … hormóny vykonali bleskovú kalkuláciu, sexi pozadie zatienilo všetko ostatné, takže zvyšok sveta v tej chvíli pre mňa prestal existovať 😊

Lenže čas je neúprosný a s vekom prichádza aj evolúcia … a s ňou aj vstup do reality.

Keď sa dnes na tie isté krivky pozerám znova, tak namiesto romantických či pudových myšlienok mi v hlave beží už celkom iný program … moja myseľ ma už … a to bez opýtania prepína do režimu lekárskej biológie.

Pozriem sa na to ospevované pozadie a prvé, čo mi napadne, je: „No áno, ale v prvom rade je tam hrubé črevo, potom aj to tenké … a nalejme si čistého vína, občas – a nie až tak výnimočne aj plynatosť“ 😊

Tento posun ale nenastal vo mne zo dňa na deň … bola to postupná demontáž mojich mladíckych ilúzií a filter, kvôli ktorému som veci nevidel také aké boli jednoducho zmizol.

Aby sa to dalo predstaviť si aj v praxi, tak uvediem príklad.

Keď som pred dvadsiatimi rokmi na pláži videl ženu v tesných bikinách, tak môj mozog zamrzol v nemom úžase … keď ale dnes sedím na terase kaviarne a okolo prejde tá istá, esteticky dokonalá postava … a kým môj dvadsaťročný spolusediaci takmer utrpí úraz krčnej chrbtice, tak ja iba uvažujem pragmaticky …

Vidím, ako si nesie to svoje ranné latte a v hlave mi naskočí biologická rovnica: „Kombinácia laktózy a kofeínu v spojení s tou anatómiou … tá bude mať o polhodinu zaujímavé chvíle na toalete“ …

Takže tam, kde mladík vidí len akúsi romantickú múzu, ja vidím v prvom rade už len peristaltiku … a to priam … v priamom prenose 😊

Život bez tohto filtra je však v mnohom oslobodzujúci. Keď si človek prestane veci idealizovať a začne ich vidieť také, aké sú – v celej ich anatomickej kráse a aj funkčnosti – a teda aj v ich drsnosti … tak vďaka tomu získa neskutočný pokoj.

Už ma neovládajú okamžité hormonálne impulzy … realita ma už len tak ľahko neoklame, pretože už viem, že aj tá najdokonalejšia fasáda skrýva rovnaký tráviaci trakt … a o ten ide v prvom rade …

Svet pre mňa už jednoducho stratil lesk akejsi falošnej dokonalosti, ale zato som získal viac úprimnosti … a s tou sa žije oveľa pravdivejšie, jednoduchšie a teda možno aj s väčším úsmevom na tvári.