karol

Hovorí sa, že človek je tvor spoločenský. Ale čo ak žije už osemnásť rokov sám? A čo ak sa mu tá samota nielen sčíta, ale každým rokom sa mu aj násobí?

Veď pre bežného človeka je izolácia nielen  obrovská záťaž, ale pre toho, ktorý je už aj na dôchodku a sám je to občas taký balvan, ktorý sa už ani nedá uniesť …

Zvlášť, ak človek žije na periférii … v robotnícko-dedinsko-prisťahovaleckej štvrti Bratislavy. Medzi ľuďmi, z ktorých sála zlá, pomýlená a až idiotsky sebaistá energia. Je to presne ten typ mentality, aká kedysi v histórii upálila Majstra Jána Husa, Giordana Bruna a aj ukrižovala Ježiša Krista … je to dav, ktorý neodpúšťa inakosť, premýšľanie a ani citlivosť nie … ☹

Preto keď ma dnes bývalý spolužiak pozval na plážové kúpalisko, vedel som, do čoho idem. Nebolo to o „plávaní“ … ale bola to hlavne ponuka na ventil, na „uhnutie si“ … na chvíľkový útek z reality, ktorú denne prežívam v týchto mojich štyroch stenách.

Súhlasil som okamžite, pretože samota niekedy človeka dotlačí k takým rozhodnutiam, aké by inokedy neurobil … ☹

Dopadlo to ale samozrejme zle … pred záverečnou som sa sotva zdvihol … a pred vchodom som aj zvracal, čo znamenalo moje totálne fyzické vyčerpanie.

A potom tá povestná skratka domov, popri koľajniciach. V tme, v opitosti, v motaní sa … a nakoniec som skončil s tvárou v černičí … a to doslova ☹

Ležal som zakliesnený v tŕní, skrvavený, bezvládny a neschopný dostať sa von. V tej chvíli som necítil len fyzické tŕne černíc, ale všetky tŕne tých osemnástich rokov izolácie … keď samota človeka dodrbe … keď mu poohýba charakter, keď mu láme vôľu … a občas ho aj hodí do priekopy pri trati ☹

Dnes som už doma … rany na tele sa mi síce zahoja, dezinfekcia mi vyštípe len kožu … ale tá rana na duši mi zostane otvorená.

Tento text nepíšem preto, aby ma niekto ľutoval. Píšem ho ako svedectvo toho, čo robí izolácia s človekom … a to keď je už aj na dôchodku … v meste, ktoré vie byť niekedy neskutočne chladné … a to aj preto, lebo 60 až 70 percent z neho predstavujú cudzinci – prisťahovalci … *

• Samozrejme je to ale v prvom rade môj problém …