karol

Pri hodnotení technologickej vyspelosti krajín sa stredoeurópsky pohľad logicky upiera najmä na našich západných susedov, pobaltské štáty či ázijské tigre.

V tieni geopolitického konfliktu a ekonomických sankcií však zostáva fakt, ktorý prekvapuje mnohých analytikov a aj cestovateľov a to, že:

z hľadiska každodenného využívania digitálnych služieb, prepojenosti infraštruktúry a komfortu pre občana Rusko v mnohých ukazovateľoch predstihuje Slovensko a aj Českú republiku.

Kým slovenské a české úrady roky zápasia s roztrieštenosťou systémov a nízkou používateľskou prívetivosťou, ruský model stavil na agresívnu centralizáciu a prepojenie štátu s komerčným sektorom … ale tento prístup má „samozrejme“ aj svoju odvrátenú stranu … pretože kontrola občana štátom je v Rusku maximálna ☹

Štát v smartfóne bez hardvérových čítačiek

Základným pilierom ruskej digitálnej správy je štátny portál Gosuslugi. Na rozdiel od slovenského portálu slovensko.sk alebo českého Portálu občana, ktoré dlhodobo čelia kritike za komplikované rozhranie a nutnosť používať externé čítačky čipových občianskych preukazov, ruský systém funguje primárne ako mobilná aplikácia.

Občania prostredníctvom nej preto môžu v priebehu niekoľkých minút vyriešiť zápis detí do škôl, požiadať o sociálne dávky, predĺžiť si platnosť dokladov, zaplatiť dane aj pokuty … či elektronicky podpísať zmluvy o prenájme.

Systém je plne integrovaný – ak občan dostane pokutu za rýchlosť z dopravnej kamery, aplikácia ho na to okamžite upozorní a ponúkne mu zľavu pri platbe do dvoch týždňov.

Podľa hodnotenia Organizácie Spojených národov (UN E-Government Survey) preto patrí Rusko do najvyššej skupiny krajín s veľmi vysokým indexom rozvoja e-governmentu (EGDI). Hoci sa v celkovom rebríčku umiestňuje na porovnateľných pozíciách ako ČR či SR, v subindexoch zameraných na online služby a zapojenie obyvateľstva dosahuje špičkové parametre.

Bankové domy ako technologické super – ekosystémy

Ďalšou oblasťou, kde Rusko vykazuje vysokú mieru digitalizácie je finančný sektor. Ruské banky, ako napríklad Sberbank alebo Tinkoff, sa už pred rokmi pretransformovali z klasických finančných inštitúcií na takzvané „super-aplikácie“ (super-apps).

Pre priemerného obyvateľa ruskej metropoly je preto banková aplikácia centrálnym bodom dňa … okrem správy účtu si v nej môže objednať taxík, nakúpiť potraviny s doručením do 15 minút, kúpiť lístky na vlak či spravovať poistenie … a súčasťou bežného života sa stal Systém rýchlych platieb (SBP), ktorý umožňuje okamžité prevody a platby obchodníkom cez QR kódy … a to bez poplatkov za kartové transakcie.

Vysokú technologickú flexibilitu potvrdil aj vývoj po roku 2022. Po odpojení Ruska od globálneho systému SWIFT a odchode kartových asociácií Visa a Mastercard domáci platobný systém Mir a vnútroštátna infraštruktúra zabezpečili, že domáci platobný styk tam stále funguje bez prerušenia.

V strednej Európe sú naproti tomu bankové aplikácie vysoko moderné a bezpečné, no zostávajú striktne oddelené od iných komerčných a mestských služieb.

Smart Cities v praxi: Moskva ako laboratórium

Miera adopcie technológií je najviac viditeľná v infraštruktúre veľkých miest, preto Moskva a Petrohrad patria v oblasti konceptu Smart City k svetovej špičke.

Príkladom je aj zavedenie systému Face Pay v moskovskom metre, kde cestujúci môžu platiť za cestovné výhradne skenom tváre bez použitia karty či smartfónu.

Digitalizované je aj riadenie dopravy, správa parkovania či komunálne služby. Mestské platformy umožňujú obyvateľom nahlasovať nefunkčné pouličné osvetlenie alebo výtlky, pričom samospráva je povinná reagovať v stanovených lehotách a poslať občanovi fotografiu s vyriešeným problémom!

Komfort vykúpený stratou súkromia

Technologický náskok Ruska v oblasti používateľského komfortu (UX) však naráža na zásadný civilizačný rozdiel v oblasti digitálnych práv. Európsky model, ktorým sa riadi Česko aj Slovensko, stavia na prísnej ochrane osobných údajov (GDPR) a nedotknuteľnosti súkromia občana pred štátnou mocou.

V ruskom kontexte je ale vysoká miera digitalizácie a centralizácie dát úzko prepojená so štátnym dohľadom podobne, ako aj v Číne ☹

Ekosystém, ktorý občanovi zjednodušuje život pri platení daní zároveň slúži aj ako efektívny nástroj kontroly „Veľkého brata“ – a to od plošného nasadenia kamerových systémov s rozpoznávaním tváre … až po elektronické doručovanie povolávacích rozkazov cez portál Gosuslugi, ktoré majú okamžitú právnu validitu!

Zatiaľ čo stredoeurópska digitalizácia postupuje pomalšie a byrokratickejšie kvôli legislatívnym brzdám a dôrazu na bezpečnosť dát, ruský model ukazuje, akú rýchlosť a efektivitu je možné dosiahnuť, ak ochrana súkromia nie je prioritou ☹

 Pre slovenského tvorcu politík preto zostáva ruská digitálna infraštruktúra paradoxným príkladom: je síce ukážkou špičkového technologického dizajnu, ale zároveň aj varovaním pred rizikami jeho politického zneužitia, v totalitách ale normálneho … a teda aj „samozrejmého“ ☹