karol

Nie, toto nie je začiatok nejakého exotického vtipu, ale len súčasná česká politická realita 😊

1. Slovák – Andrej Babiš. Symbol pragmatizmu, moci a oligarchického spôsobu riadenia. Na čele krajiny, kde by sa očakával „domáci“ líder, stojí muž, ktorý pochádza z druhej – slovenskej strany hranice.

Toto nie je žiadna hanba, ale len bizarnosť politického života, kde pôvod prestáva byť barometrom kompetencie a stáva sa len takým akýmsi zvláštnym – politickým príbehom, len takou akousi hrou náhod.

2. Japonec – Tomio Okamura. Populista, provokatér a hlas, ktorý nespája, ale len rozdeľuje českú spoločnosť. Ale nenechajme sa zmiasť exotickým menom alebo politickým imidžom – Okamura kedysi ešte v Japonsku pracoval aj ako smetiar.

Áno, ten istý muž, ktorý dnes kritizuje elity a „nečestných politikov“, kedysi sám „riešil špinu a to hneď pri jej prameni“ … v smetných kontajneroch … takže on niečo o špine vie 😊

Práve táto životná cesta z obyčajného remesla do parlamentnej arény podčiarkuje absurdnosť a nepredvídateľnosť súčasnej českej politiky.

3. Turek – „pravý Čech“. Alebo presnejšie Čech, ktorého videnie politiky a spoločnosti je také nezvyčajné, že ak by ho hral nejaký skutočný Turek vo filme, tak by sa tomu nikto nečudoval.

 Pravá česká identita sa tu už akosi rozplýva … a aj hranice obvyklého sa tu už stierajú … takže nakoniec už ani pojem „domáci“ v tomto prípade celkom nedáva zmysel.

Humor tu nie je len pre pobavenie. Je to ostrá lupa, ktorá ukazuje paradox: politika, ktorá by mala reprezentovať ľudí, sa stáva hrou identít, exotických príbehov a absurdných kombinácií. A občania Čiech len sledujú, ako sa ich očakávania o národnej a politickej vernosti menia len na akési panoptikum postavičiek, len na také akési politické divadlo.

Takže áno – v Čechách dnes vládne Slovák, Japonec a Turek. A možno je to ten najlepší – symptomatický opis doby, kde pôvod, predpoklady a tradícia stratili svoje miesto na scéne moci, čo o.i. znamená aj to, že už aj Česku začala hroziť tá súčasná – slovenská cesta …