karol

Iránsky režim je totalita, ktorá zneužíva vieru ako nástroj moci, ničí dôstojnosť jednotlivca a vládne výlučne prostredníctvom strachu. Irán ≠ Iránci … ideológia ≠ morálka … a mlčanie ≠ neutralita.

Iránsky režim nie je kultúrnou zvláštnosťou a určite ani nie len akousi „inou civilizačnou cestou“. Je to stále len tá istá totalita, ale tu v tej jej „najčistejšej“ podobe – je to systém, v ktorom sa moc tvári ako morálna autorita a násilie ako náboženská povinnosť. V skutočnosti ide o odpornú formu vlády, kde je Boh zneužitý ako nástroj kontroly a človek zredukovaný len na poslušný objekt, slúžiaci tomu „najmúdrejšiemu“ – ajatoláhovi Chameneímu … ten si dovolí tvrdiť, že protesty občanov nesmerujú proti nemu, ale priamo proti Bohu ☹

Keď sa viera zmení na zbraň

Viera má v ideálnom prípade viesť človeka k zodpovednosti, pokore a úcte k životu. V Iráne sa však stala štátnou ideológiou, ktorá legitimizuje útlak. Morálna polícia, povinné zahalenie, telesné tresty, popravy za „hriechy“ – to všetko nemá nič spoločné s duchovnosťou. Je to len mrzký, despotický, mocenský rituál, ktorým režim demonštruje, že vlastní telá aj mysle ľudí.

Najmä ženské telo sa tu stalo bojiskom. Nie preto, že by režim chránil morálku, ale len preto, že kontrola ženy je vždy ten celkom najjednoduchší spôsob, akým kontrolovať spoločnosť … veď totalita vždy začína tam, kde sa človek prestane považovať za cieľ a stane sa len prostriedkom.

Strach ako základ štátu

Irán funguje na strachu. Nie na lojalite, nie na dôvere, ale len na permanentnej hrozbe trestu. Strach je tu lepidlom režimu – bez neho by sa rozpadol. Preto sú protesty brutálne potláčané, preto sa popravuje verejne, preto sa trestá aj mlčanie. Totalita nepotrebuje, aby si ju miloval, stačí, že sa jej bojíš tak, ako kedysi aj tvojich zlých rodičov ☹

A práve tu sa Irán nelíši od iných totalít … či už ide o sekulárnu diktatúru alebo náboženský režim, mechanizmus je rovnaký: moc, ktorá neverí ľuďom, ich musí zlomiť.

Irán nie sú Iránci

Je nevyhnutné povedať jednu vec jasne: iránsky režim nie je iránsky národ. Milióny Iráncov žijú v tichom odpore, mnohí v otvorenom. Ženy, ktoré si skladajú šatky, mladí ľudia, ktorí riskujú život na uliciach a rodiny, ktoré pochovávajú svojich popravených synov a dcéry ☹

Totalita vždy tvrdí, že hovorí v mene ľudu, v skutočnosti sa ho ale bojí najviac.

Zrkadlo pre svet

Irán je extrém, ale zároveň aj zrkadlo. Ukazuje, kam vedie spoločnosť, ktorá obetuje jednotlivca v mene ideológie – nech je akokoľvek „ušľachtilá“. Ukazuje, čo sa stane, keď sa morálka oddelí od empatie a zodpovednosti.

A ukazuje aj niečo nepríjemné pre nás ostatných: že totalita nezačína popravami, ale ospravedlňovaním násilia, relativizovaním útlaku a mlčaním.

Záver

Iránsky režim je hnusná totalita nie preto, že je „iný“, ale preto, že je ľudsky prázdny. Nemá úctu k životu, k slobode a ani k dôstojnosti tak, ako je to aj v ostatných – tzv. „darebáckych štátoch“ akými sú Rusko, Čína, Severná Kórea  a pod. … a každá spoločnosť, ktorá je ochotná nad tým mávnuť rukou v mene geopolitiky, obchodu či „kultúrneho rešpektu“, robí prvý krok na rovnakú cestu.

Nie, toto nie je o Iráne, toto je o tom, kam až môže človek zájsť, keď sa vzdá svojho svedomia.