karol

Krieda je totiž symbol. Symbol toho, že republika patrí ľuďom a nie tým, ktorí len dočasne a prechodne sedia hore v kreslách. Mocní to neradi počujú. Mocní nemajú radi pripomienky, že ich mandát je len dočasná pôžička a nie dedičné právo. A už vôbec nemajú radi situácie, v ktorých obyčajný človek poukáže na to, ako absurdne vyzerá ich strach.

Lebo ak je v krajine hrozbou veta napísaná na chodník, potom hrozbou nie je krieda.
Hrozbou je pravda, ktorú si tá krieda trúfla vysloviť.

Krieda preveruje, kto je ešte demokrat a kto to už len predstiera ☹

Demokracia sa neprejavuje počtom štátnych ceremónií ani pompéznych rečí.
Demokracia sa prejaví v tom, čo spraví moc s človekom, ktorý napíše na chodník svoj názor … a hlavne ak je ešte aj pravdivý … že „cisár je nahý“ ☹

Slobodná vláda si to prečíta a zamyslí sa nad sebou, pretože je dosť múdra na to, aby chápala, že „Vox populi = vox Dei“, čoznamená „Hlas ľudu, hlas boží“ … takže sa z toho snaží poučiť.
Vystrašená vláda ale urobí presný opak, zavolá políciu … a totalitná vláda dokonca dvakrát ☹

A tak sa rodí nový paradox: čím mäkší je občiansky hlas, tým tvrdšie naň reaguje vystrašená moc.
Krieda ako hrozba. Nápis ako útok. Kritika ako nepriateľský čin … občan ako podozrivý, presne tak ako kedysi (ne)dávno v totalite.

Keď sa moc bojí slov, priznáva, že už nevládne, ale len chráni sama seba ☹

Moc, ktorá verí vo svoju legitimitu si poradí aj s kritikou, ale moc ktorá neverí sama sebe sa dokáže báť aj kriedy.

A tak sa stáva, že polícia stráži chodníky pred nápismi, akoby tam niekto plánoval výbuch. Že úradníci dokumentujú kriedové čiary, akoby to boli trhliny v štáte. Že verejná správa má väčší strach z troch slov na dlažbe, než z vlastnej neschopnosti.

A občan? Ten sa postupne učí, že republiku nebránia tí, ktorí ju vlastnícky ovládajú, ale tí, ktorí ju tvoria.
Že republika sa stane krehkou presne vtedy, keď sa už „nezmestí na chodník“ ☹

Krieda nie je problém. Problém je moc zahľadená sama do seba

Deti kreslia kriedou slnko.
Dospelí kreslia kriedou výstrahu.
A vláda, ktorá nerozozná jedno od druhého, už dávno stratila morálny kompas.

Krieda nie je vandalizmus, krieda je hlas (nie Hlas)
A kto sa bojí hlasu na chodníku, ten sa v skutočnosti bojí ľudí … a hlavne samého seba, takého aký skutočne je ☹