karol

Čím je človek na nižšej úrovni – mentálnej, emocionálnej či morálnej – tým menej dokáže pochopiť toho, kto stojí vyššie. Čím je človek hlúpejší, tým menej si to uvedomuje a tým za múdrejšieho samého seba považuje ☹ A naopak – tých, ktorí premýšľajú, cítia a majú odvahu byť ľudskejší, považuje za „pomýlených“.
Tak vzniká slovko „slniečkár“ – nálepka, ktorou obmedzený človek trestá tých, v ktorých sa mu odráža jeho vlastná malosť, úbohosť a pod.

Za takýmto dešpektom sa skrýva narušený vzťah k iným ľuďom a pokrivený sebaobraz, ktorý je dôsledkom zlej výchovy. Človek, ktorý sa nenaučil učiť, rozmýšľať ani si priznávať svoje chyby, sa jednoducho nedokáže vyvíjať. Krúži v kruhu svojich predsudkov, sebaklamov a ilúzií … a jediným pohybom, na ktorý sa zmôže, je ukazovanie prstom na druhých.
Ukazovať prstom na iných je lacné – netreba na to vzdelanie, múdrosť a ani odvahu. Hlúposť je prosto zadarmo. A výhovorky sa ponúkajú samé: „To ja nie, to oni! To tí sú tí zlí!“

Čím je takýto človek vnútorne biednejší, tým väčšia priepasť vzniká medzi ním a tým, kto žije v jasnejšom – svetlejšom svete. A tú priepasť vypĺňa neúcta, nenávisť, závisť a pohŕdanie. Preto lepšieho nikdy nedokáže vnímať ako lepšieho – ale len ako nepriateľa. Ako „slniečkára“… veď „kto nejde s ním, ide proti nemu“ ☹

Takíto istí duchovní mrzáci kedysi ukrižovali aj „slniečkára“ menom Ježiš Kristus, upálili Majstra Jána Husa či Giordana Bruna – a len nedávno vyštvali z prezidentského paláca ženu, ktorej v skutočnosti nesiahajú ani len po členky.

Ale čo už – na Slovensku je to tak ☹