karol

Keď sa pozrieme na politické mapy Česka a Slovenska, vidíme dve krajiny, ktoré si síce rozumejú jazykom, ale čoraz menej hodnotami. A predsa – po zostavení novej českej vlády sa znovu vynára otázka: nejdú aj Česi „slovenskou cestou“?

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že áno. Aj u našich západných susedov sa začína éra, v ktorej rozhodujú emócie viac než argumenty, a kde sa sily spájajú nie preto, že by ich spájal spoločný program, ale len spoločný nepriateľ. V oboch krajinách sa vytvárajú koalície, ktoré nie sú výsledkom ideového vývoja, ale zúfalým kompromisom strán, ktoré by samy neprežili  (manželstvo z „rozumu“) ☹

Tu aj tam znie populistická hudba o „obyčajných ľuďoch“, o „národnom záujme“ a o „odmietnutí diktátu elít“. Vlády sa stávajú reakciou na frustráciu, nie víziou budúcnosti. A hoci sú Česi zvyčajne politicky triezvejší, ani oni sa nevyhli tomu, že ich verejný priestor zaplavila reč odporu, hnevu a strachu.

Ale tu sa podobnosť končí.

Slovenská vláda pod vedením Roberta Fica je dnes symbolom odklonu od Západu – v rétorike, v postoji k médiám, v chápaní právneho štátu. Česká politika sa zatiaľ drží v medziach demokracie, aj keď s nárastom populizmu a nacionalizmu. Česi, aspoň zatiaľ, neflirtujú s autoritárstvom tak otvorene ako slovenská vláda.
V Prahe sa ešte dá hovoriť o „vláde“ v európskom zmysle slova; v Bratislave už viac o „moci“.

Rozdiel je aj v tom, kto tieto vlády tvorí. Na Slovensku stoja pri moci politickí veteráni, ktorí ovládli štát ako svoj majetok. V Česku prichádzajú noví hráči, niekedy nevyspytateľní, ale zatiaľ nepreverení. Fico je skúsený systémový manipulátor, Babiš pragmatik. Jeden si z moci urobil obranný val pred spravodlivosťou, druhý nástroj na kontrolu spoločnosti. Obaja sú však produktom rovnakého fenoménu – nedôvery ľudí v demokraciu, ktorú za tridsať rokov nikto nenaplnil … a ani nemohol ☹

Možno teda nejde o to, nakoľko sa česká vláda podobá tej slovenskej, ale o to, nakoľko sa obe krajiny podobajú sebe navzájom v strate zmyslu pre hodnoty.
Lebo kým Slováci už svoju dôveru stratili, Česi o ňu práve prichádzajú.

A keď sa to stane, rozdiel medzi Prahou a Bratislavou sa zmenší na to, čo už dávno cítime: že sme dve vetvy jedného stromu, ktorý pomaly usychá od koreňov.