karol

Skupina Brat za brata, známa svojou proruskou rétorikou a kultom sily, ohlásila vznik Národnej informačnej služby. Nie, nie je to žart. Ide o samozvanú „tajnu službu“, ktorá má podľa jej vodcu zabezpečiť očistu Slovenska.
Polícia už začala vyšetrovanie. Odborníci hovoria o možnej hybridnej operácii, no podstata problému leží hlbšie – v našej vlastnej chorobe ducha.

Služba mimo zákona

Bezpečnosť štátu je výlučne v rukách štátnych orgánov. Žiadne občianske združenie si nemôže vytvárať vlastnú spravodajskú sieť – to je uzurpovanie moci, prejav anarchie a rozkladu.

Brat za brata v tom však nevidí problém. Tvrdí, že chce chrániť Slovensko pred „nepriateľmi zvnútra“ tak, ako kedysi ŠtB. V praxi to znamená, že si nárokuje právo rozhodovať o tom, kto je pravý Slovák a kto nie ☹ takže zas tu máme ten starý totalitný mechanizmus – potrebu očisťovať spoločnosť od „iných“, od iných názorov, v demokraciách samozrejmých … v totalitách ale tých zlých – tých „nepriateľských“ ☹

Zrodenie novej paranoje

V krajinách, kde štát zlyháva a polícia mlčí, kde sa politika topí v cynizme, sa do prázdneho priestoru vkrádajú paralelné autority.
Ich príťažlivosť je jednoduchá: ponúkajú poriadok namiesto chaosu, silu namiesto pochybnosti, jednoduché odpovede namiesto múdrosti a teda aj zodpovednosti.

Keď ľudia stratia dôveru v štát, hľadajú niekoho, kto „urobí poriadok“.
A tak vznikajú hnutia, ktoré chcú krajinu očistiť – no v skutočnosti ju ale ešte viac znečistia svojou vlastnou nenávisťou podobne, ako to kedysi urobil v Nemecku Hitler.

V čím väčšej špine totiž človek vyrástol, tým je pre neho normálnejšia … takže tým sa mu zdajú byť iní – aj tí čistejší špinavšími … presne na toto kedysi doplatil aj Ježiš Kristus a aj mnohí ďalší, xenofóbia a paranoja … a máme to tu zas … ☹

Zrkadlo spoločnosti

To, že niekto vôbec môže s vážnou tvárou oznámiť vznik súkromnej tajnej služby a nájsť pritom podporu, je obrazom hlbokého morálneho úpadku Slovenska.
Ľudia, ktorí stratili vieru v systém, prestali rozlišovať medzi slobodou a anarchiou, medzi spravodlivosťou a pomstou.

Takéto projekty vyrastajú na rovnakom podhubí ako konšpiračné hnutia a polovojenské skupiny: z nedostatku dôvery, vzdelania a zodpovednosti.
A najmä z túžby po identite – po pocite, že niekam patrím, že som na „tej správnej strane“.

Slovensko nepotrebuje očistu, ale uvedomenie

Tí, ktorí hovoria o „očiste Slovenska“, nečistia krajinu – zneužívajú jej strach.
Naša krajina nepotrebuje ďalších samozvaných strážcov pravdy, ale ľudí, ktorí chápu, že demokracia je neustály zápas o rovnováhu medzi slobodou a zodpovednosťou.

Ak dnes niekto zakladá vlastnú tajnú službu, mali by sme sa menej báť jeho uniformy ale viac toho, čo predstavuje: zúfalú túžbu Slovákov po jednoduchom svete, v ktorom netreba myslieť – stačí len veriť a permanentne ukazovať prstom na iných ☹

Záver

Zatiaľ čo Česi sa smejú, my by sme sa mali hanbiť.
Nie preto, že sa na nás pozerajú zhora, ale preto, že im na to stále dávame dôvod.
Nie preto, že máme pár hlučných fanatikov, ale preto, že väčšina mlčí.

Slovensko nepotrebuje očistu od akýchsi „zlých“ ľudí, ale od svojej vlastnej hlúposti – od tej tichej, pohodlnej hlúposti, ktorá necháva rásť magorov v mene národa.