karol

Respekt, Dominika Perlínová..

Po vraždě konzervativního aktivisty přichází místo uklidnění situace volání po pomstě a boj s „radikální levicí“.

Šesťdesiate roky v USA boli érou atentátov, pouličných stretov a politického násilia. Vtedy to boli guľky, ktoré umlčali Kennedyho či Martina Luthera Kinga a násilie, ktoré otriasalo celou spoločnosťou. Dnes sa táto temná kapitola vracia – nie ako spomienka z učebníc dejepisu, ale ako realita každodenných správ.

Rozdiel je v tom, že kedysi sa bojovalo o veľké ideály – rasovú rovnosť, občianske práva a ukončenie vojny vo Vietname. Dnes je násilie produktom slepej polarizácie a kmeňového myslenia. Nejde tu už o budúcnosť ľudstva, ale len o primitívnu nenávisť k „tým druhým“ – už len „človek človeku vlkom“ ☹

Nielen Amerika, aj Slovensko

Táto atmosféra sa nevracia len v Amerike, ale aj na Slovensku. Štvavá kampaň premiéra a následný útok na neho, vyhrážky politikom, verejná legitimizácia nenávisti – to všetko ukazuje, že spoločnosť stráca schopnosť riešiť konflikty slovami. Diskusia sa mení na boj, argumenty na urážky a urážky na fyzické násilie … vývoj sa obracia, svet smeruje späť do džungle, kde platia jej zákony – „právo silnejšieho“ a teda vynucovanie si poslušnosti aj násilím ☹

Paralely medzi USA a Slovenskom

• Trump a Fico – obaja stavajú svoju politiku na pocite obliehania, kde médiá a opozícia nie sú partnermi pri hľadaní pravdy, ale iba ich nepriateľmi.
• Médiá ako nepriateľ – v USA „fake news“, na Slovensku „liberálne médiá“. Cieľ je rovnaký: oslabiť slobodnú tlač.
• Kultúrna vojna – v USA sú to otázky rasy a genderu, na Slovensku Brusel, migranti a menšiny. Strach a nenávisť nahrádzajú logické – racionálne argumenty.
• Násilie ako dôsledok – v Amerike to bol kedysi atentát na Kennedyho … a dnes sú to útoky na politikov a na Slovensku pokus o vraždu premiéra. Keď nenávisť dlhodobo horí, skôr či neskôr vzplanie do činov.

Varovanie histórie

Ak prestaneme hľadať spoločnú reč, začneme si hľadať spoločných nepriateľov. A vtedy sa „šesťdesiate roky“ nevracajú iba ako spomienka – ale ako realita, ktorá pohlcuje naše životy.

Tak už je to tak, vývoj ide dozadu, pretože ľudstvo je nepoučiteľné – jeho dejiny sa nestále opakujú a pokroky vo vede a technike nie sú riešením, preto jeho pád len spomalia … alebo aj urýchlia🤢