karol

Keď staré myslenie trestá pravdu.

Jednota dôchodcov Slovenska podala trestné oznámenie na Igora Matoviča a žiadala psychiatrický posudok. Prečo? Lebo si dovolil pomenovať veci inak, než sú oni zvyknutí. Ani na sekundu ich nenapadlo, že by sa mohli mýliť, že by mohol mať pravdu on. Že jeho slová, akokoľvek drsné či nevyberané, môžu byť len nepríjemným zrkadlom, ktoré im on nastavuje.

V ich svete totiž pravda neexistuje – existuje len „náš názor“, jediný, absolútny, posvätný. V ich svete sa nemýlia oni, mýli sa vždy ten druhý. A ak má odvahu hovoriť nahlas, tak je chorý, veď na Slovensku stále platí to staré proletárske, nepriateľské a xenofóbne : „Kto nejde s nami, ide proti nám“ ☹

Totalitná myseľ prežitá do demokracie

Táto reakcia nie je náhodná. Je to myslenie formované desaťročia v totalite – kde bolo správne len to, čo povedala strana … a kde akákoľvek odchýlka bola buď nepriateľská, alebo psychiatrická. V Rusku odporcov režimu zatvárali do psychiatrických liečební, posielali do gulagov alebo rovno do väzenia. ☹ Totalitné režimy totiž milujú nálepku „psychicky narušený“. Neposlušný? Psychopat. Odlišný? Nebezpečný.

A tak si toto myslenie nesie generácia, ktorá dnes sedí v dôchodcovských organizáciách a stále verí, že keď s niekým nesúhlasím, treba ho umlčať – trestným oznámením, súdom alebo psychiatrom.

Mentalita nárokov a „zadarmo“

Je to aj mentalita nárokov. Ľudia, ktorí celý život čakali na prídely – od štátu, od strany, od „vedenia“ – dnes čakajú na istoty „zadarmo“. Ich myslenie nepozná zodpovednosť ani kritické skúmanie vlastného postoja.

Preto aj pravda má byť zadarmo – hotová, jednoduchá, podľa ich vkusu. A keď niekto príde a povie im niečo, čo nepasuje do tejto pohodlnej schémy, reagujú hnevom a trestným oznámením.

Čo to hovorí o nás?

Nie je to len o dôchodcoch. Je to obraz Slovenska. Krajiny, kde veľká časť ľudí stále myslí v schémach minulého režimu, aj keď už tridsať rokov žijeme v demokracii. Krajiny, kde generácia, ktorá mala byť múdrosťou národa, bráni jeho pohybu dopredu, lebo sa bojí zmeny, pre ňu je normálne chodiť do kruhu, nevyvíjať sa☹

A možno by práve to mali psychiatri vyšetrovať – nie tých, čo hovoria nepríjemné veci, ale tých, ktorí nikdy nenadobudli schopnosť počúvať, premýšľať a pochybovať o sebe. Lebo bez tejto schopnosti zostaneme v minulosti, aj keď kalendár bude tvrdiť, že sme už v budúcnosti ☹