karol

Vojna odhaľuje kolaps zdravotníctva a ľahostajnosť k vlastným vojakom.

Počet prípadov HIV v ruskej armáde od začiatku invázie na Ukrajinu vzrástol viac než štyridsaťnásobne. Vyplýva to z analýz nezávislých epidemiológov, ktorí sledujú vývoj epidémie v Rusku. Podľa odborníkov je dôvodom tohto nárastu kombinácia zanedbaného zdravotníctva, rizikových vojnových podmienok a stigmy, ktorá bráni prevencii aj liečbe. Alebo inak povedané … zase len ten „obyčajný“ ruský primitivizmus ☹

Vojna prerušila liečbu aj prevenciu

Ruské ozbrojené sily povolali do boja aj ľudí s chronickými ochoreniami, vrátane HIV. V poľných podmienkach však nie je zabezpečený pravidelný prístup k antiretrovírusu, ktorý je kľúčový pre potlačenie vírusu. Chýbajú aj základné hygienické opatrenia – často sa používajú spoločné ihly, krvné transfúzie prebiehajú bez dôkladného testovania a prevencia je minimálna.

„Armáda sa stala uzavretým prostredím s vysokou koncentráciou rizík – a to nielen fyzických, ale možno ešte skôr tých  psychických … a samozrejme aj tých zdravotných,“ uvádza jeden z odborníkov, ktorý sa vývojom epidémie dlhodobo zaoberá.

Rizikové správanie a psychologický tlak

Vojnové prostredie zvyšuje aj výskyt rizikového správania: zneužívanie drog, prostitúcia či sexuálne násilie. Vojaci často hľadajú únik pred stresom a traumou, pričom ochranné opatrenia a testovanie prakticky neexistujú. Výsledkom je rýchle šírenie infekcie medzi jednotkami.

Propaganda namiesto riešenia

Ruské úrady dlhodobo stigmatizujú HIV aj LGBT komunitu, pričom väčšinu prípadov infekcie pritom ale tvoria heterosexuálne prenosy a užívanie drog. Namiesto systematickej prevencie alebo spolupráce s neziskovými organizáciami však vláda tieto organizácie zakazuje a označuje ich za „nežiadúce“.

Takýto prístup podľa expertov vedie k tomu, že ľudia sa boja testovať a neliečené prípady sa ďalej šíria – čo je v uzavretom vojenskom prostredí obzvlášť nebezpečné.

Symbol morálneho rozkladu

Masívny nárast HIV prípadov je tak ďalším dôkazom, že vojna neohrozuje len obete na frontovej línii, ale aj samotných ruských vojakov. Choroba sa stáva symbolom morálneho a systémového rozkladu štátu, ktorý posiela svojich občanov do boja bez toho, aby im poskytol základnú zdravotnú starostlivosť.

Armáda ako skládka ľudských životov

Čo vlastne tento údaj – štyridsaťnásobný nárast – hovorí o stave ruskej spoločnosti? Predovšetkým to, že krajina sa rozkladá zvnútra. Armáda už nie je ochrancom štátu, ale skládka ľudských životov, smerujúcich do záhuby. Miesto, kde sa z konštruktu „hrdinskej obete“ stáva realita choroby, zanedbania, hanby a smrti.

Epidémia HIV sa tak mení na metaforu vojny samotnej: tiché, pomalé umieranie, ktoré sa nedeje pred kamerami. Smrť ktorá nekričí výbuchmi, ale šepká zo zákopov, z tela človeka, ktorého nikto nelieči, ktorý zomiera v blate sám … ako taký prašivý pes ☹

Zrkadlo pre celý svet

Tento vývoj nie je len ruským problémom. Je to varovanie, kam vedie kombinácia propagandy, stigmy a ľahostajnosti voči vlastným občanom. Krajina, ktorá odmieta priznať realitu choroby, je rovnako slepá aj k realite vojny ktorú rozpútala a teda aj k utrpeniu ktorú spôsobuje.

Epidémia HIV v ruskej armáde nie je len zdravotný problém. Je to obraz spoločnosti, ktorá sa sama zožiera zvnútra – spoločnosti, ktorá sa viac bojí pravdy než choroby. Vojna tak neodhaľuje len slabosť armády, ale aj to, ako hlboko je Rusko uväznené vo vlastnom sebaklame. A možno je to najväčšie varovanie pre svet: rozklad neprichádza len z bojiska, ale hlavne z krajiny, ktorá sa vzdala zodpovednosti za životy svojich občanov.