Francúzsky filozof , matematik, predstaviteľ racionalizmu, špeciálnovedný bádateľ vo viacerých prírodovedných odboroch ktorý hlboko ovplyvnil celú novovekú vedu, Descartes raz napísal: „Myslím, teda som.“
Táto jednoduchá veta sa stala základným kameňom novovekej filozofie – výkrikom individuálneho vedomia, ktoré sa odmietlo spoliehať len na autority a hľadalo istotu aj v diskusii s inými plus v sebe samom.
Dnes by sa však Descartes možno čudoval. Moderný človek totiž čoraz častejšie koná podľa opačného princípu:
👉 Nemyslím, ale aj napriek tomu chcem byť ☹
Človek prestáva hľadať, nepýta sa, nepochybuje. Stačí mu výrok z televízie, titulok z Facebooku, názor autority, pocit väčšiny.
Nemyslí – a predsa hovorí.
Nekladie otázky – a predsa verí.
Nehľadá pravdu – lebo mu bola dodaná.
Ako fastfood mysle. Rýchly, lacný, bez námahy.
Ale kto som, ak neprijímam zodpovednosť za vlastné myšlienky?
Ak moje presvedčenia sú len ozvenou niekoho iného?
Prestávam byť.
Lebo bez myslenia sa človek rozplynie – na úradníka v systéme, voliča v dave, spotrebiteľa na trhu, len na virtuálny profil na internete.
Mozog ako procesor, myslenie ako výdaj energie
Myslenie nie je len duchovná činnosť – je to energetický výdaj.
Tak ako procesor v počítači potrebuje energiu na spracovanie dát, aj ľudský mozog pri myslení doslova spaľuje palivo.
Je to náročná, vyčerpávajúca práca.
A práve preto sa mnohí rozhodnú šetriť.
Nepýtať sa. Neanalyzovať. Nepripúšťať si pochybnosti.
Lebo by to bolelo.
👉 Radšej vypnúť. Radšej nevedieť. Radšej nemyslieť.
Ale čo to hovorí o našej spoločnosti, ak ľudia musia šetriť na myslení?
Ak je kultúra, v ktorej žijeme, tak vyčerpávajúca, že si nemôžeme dovoliť premýšľať?
Spoločnosť, ktorá nás učí nemyslieť
Ak je myslenie námahou, systém nás veľmi rád zbaví tejto záťaže ☹ Nie preto, že by mu záležalo na našom oddychu – ale preto, že nemysliaci človek sa ľahšie riadi, manipuluje a predáva sa mu všetko: od politiky po tovar.
Svet je dnes nastavený tak, aby sme nemysleli:
- Zábava je rýchla, hlučná, emočne silná – ale mentálne plytká.
- Správy neinformujú, ale šokujú. Titulky kričia, obsah vyvoláva len emócie.
- Sociálne siete nás kŕmia obsahom, ktorý nám potvrdzuje vlastné názory.
- Politika neponúka diskusiu, ale slogany, nálepky a nepriateľov.
- Škola často odmeňuje zapamätávanie, nie porozumenie.
A tak si dnes ľudia šetria energiu, ako keby mali takú slabú batériu, že im nestačí ani len pre seba.
A systém ich v tom rád podporí – lebo nemyslieť je dnes nielen ľahšie, ale aj výhodnejšie.
Vzoprieť sa pohodliu nemyslenia
Myslieť dnes znamená byť v menšine.
Zastaviť sa, keď všetci bežia.
Pochybovať, keď všetci veria.
Hľadať pravdu, nie len pravdu vlastnej bubliny.
Myslieť znamená ísť proti prúdu – a to bolí, ale práve preto je to akt odporu 👍
Každá otázka, ktorú si položíš, každý odstup, ktorý si zachováš, každý názor, ktorý si vytvoríš v diskusii s inými ľuďmi a teda aj inými názormi, pretože tak sa rodí pravda … plus aj na základe vlastného úsudku – to všetko ťa robí živým, nie iba existujúcim, ale vedomým.
Nenechaj sa uniesť vlnou,
ktorá ťa chce utopiť v zábave, hluku a pohodlí.
Chráň a rozvíjaj, buduj si svoju schopnosť myslieť!
Lebo v dobe algoritmov a sloganov je 👉 ticho vlastnej myšlienky najväčším činom slobody.
Mysli! Tým začneš byť.
Celá debata | RSS tejto debaty