karol

Keď sa na Slovensko chystá delegácia z Európskeho parlamentu, normálna demokratická vláda by v tom videla príležitosť. Príležitosť ukázať transparentnosť, otvorenosť a pripravenosť čeliť otázkam o stave právneho štátu. Lenže vláda Roberta Fica reaguje inak — obviňuje opozíciu, hovorí o zahraničných objednávkach a spúšťa mašinériu zastrašovania, prosto stále len tie jej staré choré totalitné praktiky. Prečo?

Pretože každý, kto sa pozerá — a ešte k tomu nestranne — je pre túto moc nebezpečný. Nejde o delegáciu. Ide o jej zrkadlo.

Strach ako sprievodný jav moci

Igor Matovič tvrdí, že opozícia si delegáciu z EP „neobjednala“, čím reaguje na Ficovu snahu spochybniť jej legitimitu. A Veronika Remišová upozorňuje, že vláda útočí na piliere demokracie — súdnictvo, bezpečnostné zložky aj slobodu slova.

Ak niekto útočí na sudcov, zastrašuje novinárov a ovláda políciu, nie je to prejav sily. Je to prejav strachu. Strachu, že systém sa rúca, akonáhle sa naň pozrie niekto zvonku.

Delegácia nie je hrozba. Hrozbou je vláda, ktorá sa jej bojí

Zahraničná delegácia nemá právomoci vynášať rozsudky. Ich úloha je pozorovať, pýtať sa, počúvať a vytvoriť si obraz. A práve to je problém.

Vláda nechce, aby sa pýtali. Nechce, aby počúvali. Nechce, aby videli.

Chce kontrolovať obraz o sebe. Vytvárať ilúziu poriadku a zákonnosti, no len dovtedy, kým sa nikto nepozrie pod povrch. Kým sa neotvorí škatuľa s dôkazmi o zneužívaní moci, politických čistkách a umlčiavaní kritikov.

A keď sa niekto pokúsi tú škatuľu otvoriť? Vláda začne kričať: „objednané“, „nelegitímne“, „protištátne“.

Toto je skúška. Nie pre Brusel, ale pre nás

Otázka neznie, čo si o Slovensku myslí Európsky parlament. Otázka znie: čo si o Slovensku myslíme my?

Sme pripravení žiť v krajine, kde vláda trestá tých, ktorí jej pozerajú na prsty? Kde je nezávislé súdnictvo „prekážkou“ a nie garanciou spravodlivosti? Kde médiá nie sú strážnym psom demokracie, ale nepriateľom štátu?

Ešte stále žijeme v demokracii, kde sa smieme pýtať. No len dovtedy, kým si tú možnosť nenecháme vziať. Pretože moc, ktorá útočí na tých, ktorí sa pozerajú, je moc, ktorá sa pripravuje na ticho, na to čo tu kedysi štyridsať rokov rozkladalo spoločnosť a čo už malo dávno skončiť, ale znova je to späť … pretože „zlá zelina nevyhynie“ 😩😨😒