karol

Slovensko opäť rieši medvede. Médiá sú plné titulkov, samosprávy bijú na poplach, vláda sľubuje „razantné riešenia“. V lese vraj číha smrť. Zvieratá, ktoré si len chránia svoje územie a mláďatá, sa stali symbolom chaosu, nebezpečenstva a strachu. V skutočnosti však medvede nie sú tým, čo paralyzuje túto spoločnosť. Nie ony ničia medziľudské vzťahy, nerozkladajú dôveru, nevytvárajú konšpiračné bubliny a neznižujú úroveň verejnej diskusie. Túto rolu si uzurpovala iná hrozba: regulovaná, systematická a často populisticky živená hlúposť.

Hlúposť dnes nosí oblek, má mikrofón, má vlastnú televíziu a desaťtisíce sledovateľov. Hovorí s istotou, nepozná pochybnosti, nehanbí sa za nevedomosť – a čo je najhoršie – nechce sa učiť. Hlúposť nie je o nízkom IQ. Je to odmietnutie premýšľať. Je to pohodlné prijímanie jednoduchých vysvetlení, pátosu namiesto argumentu, emócie namiesto rozumu.

Medveď neklame. Hlúposť áno – s úsmevom a sebavedomím. A spoločnosť, ktorá sa naučila báť medveďa, ale nie hlúposti, je spoločnosť pripravená odovzdať svoju slobodu v mene „ochrany“, „poriadku“, „tradičných hodnôt“. Hlúposť totiž nie je pasívna. Je aktívna, militantná, a keď získa moc, vie byť krutá.

Stačí sa pozrieť okolo seba:

• Poslanec, ktorý tvrdí, že Zem je plochá, dostáva priestor v médiách.
• Rodičia bojujú proti očkovaniu, lebo „to čipuje deti“, ale pokojne im kúpia energetický nápoj a mobil bez obmedzení.
• Národné inštitúcie zdieľajú statusy, ktoré by neprešli ani v satirickom časopise.
• Diskusie o klimatickej zmene sa prekrikujú so snehuliakmi na protestoch.
• Politici menia školstvo podľa horoskopu a každé štyri roky robia „novú reformu“, v ktorej sa vymení názov, ale nie kvalita.

Nie, nejde o bagatelizáciu stretov s divou zverou. Ide o to, že hluk okolo medveďov prekričí ticho okolo školstva. Že sa ľudia boja ísť do lesa, ale neboja sa vychovávať deti k slepej poslušnosti a opakovaniu nezmyslov. Že médiá denne šíria paniku zo zvierat, ale nevidia tragédiu v tom, ako rýchlo klesá schopnosť spoločnosti rozlišovať medzi faktom a výmyslom.

Treba regulovať hlúposť. Zodpovedne, vzdelane, vytrvalo. Nie zákonom, ale systémom, ktorý podporuje kritické myslenie, sebakritiku, otvorenosť voči inému názoru. Lebo ak sa budeme naďalej báť len medveďa, raz zistíme, že to hlúposť nám vyliezla na dvor — a nebude mať srsť, ale úradnú pečiatku ☹