karol

Premiér krajiny sa stretne s mužom, na ktorého vydal Medzinárodný trestný súd zatykač za únosy detí z okupovaného územia. A 81 % jeho voličov si povie: „V poriadku.“

Nie je to prešľap. Je to výpoveď o krajine. Fico robí len to, čo mu Slovensko dovolí ☹

Vladimír Putin bol obvinený zo zločinov proti ľudskosti. Medzinárodné právo je v tomto jasné. A keď sa Robert Fico rozhodne s ním „rokovať“, nerobí len politickú provokáciu — robí z nás všetkých rukojemníkov svojej amorálnosti.

A čo na to občan? Podľa prieskumu agentúry Ipsos až 81 % voličov Smeru považuje stretnutie Fica s Putinom za „v poriadku“ ☹, 81% z nich nedokáže rozpoznať dobro od zla … a teda ani hlúposť od múdrosti … ☹

Nie, toto nie je politická slepota, toto je morálna degradácia. Národ, ktorý stratí schopnosť hanbiť sa, stráca aj právo sťažovať sa na to, kam kráča. Pretože cesta je jasná — a vedie do priepasti.

Toto nie je o geopolitike. Toto je o ľudskosti. O tom, že premiér akože právneho štátu sa postavil po boku vojnového zločinca — a skoro polovica národa mu za to ešte aj zatlieskala☹ O tom, že sme si na klamstvá a pokrivenú morálku zvykli tak veľmi, že už ich ani necítime.My nie sme obeťami, sme spolupáchateľmi. Zvykli sme si na krivdu a lož. Namiesto toho, aby sme sa postavili proti zlu, ospravedlňujeme ho. Neprekáža nám, že premiér krajiny sa spája s obvineným zločincom, ak to prináša nejaké tzv.“politické výhody“.

Amorálny národ nemá budúcnosť. Krajina, ktorá sa prestane hanbiť, sa prestane aj brániť. A ak nám neprekáža, že naši lídri stoja po boku vojnového zločinca, neprekvapí nás, že zmizneme v histórii.

Tento stav nie je novinkou. Slovensko má za sebou 1 000 rokov poddanstva a útlaku, ktoré formovali našu mentalitu. Sme národom, ktorý po celé generácie „držal hubu a krok“, aby prežil. A tento návyk prijať útlak pokračuje aj v našej politike. Chceme „ochrancu“ na vrchole, nech už je to ktokoľvek, aj keď ide proti skutočným, základným ľudským hodnotám ☹

Zodpovednosť nezačína vo vláde. Začína v zrkadle. Kým neprestaneme ospravedlňovať zlo, nebudeme schopní zmeniť našu krajinu. Nie je už čas ukazovať prstom. Každý, kto si povie „politika ma nezaujíma“, je súčasťou problému. Každý, kto povie „všetci sú rovnakí“, je spoluautor tohto úpadku. A každý, komu neprekáža spojenie s Putinom, by sa mal prestať nazývať demokratom, vlastencom, alebo človekom s hodnotami. Krajina, ktorá sa prestane hanbiť, prestane sa báť aj pádu. A padáme rýchlo. Dole hlavou, s úsmevom, s nálepkou „sociálne cítiaci“ na čele.

Ale ešte stále môžeme brzdiť. Nie tým, že budeme kričať na Facebooku, ale tým, že si prestaneme zvykať. Prestaneme ospravedlňovať. Prestaneme mlčať. Pretože v krajine, kde sa pravda stane zločinom a zločin politikou, je občianska zodpovednosť posledným bezpečnostným pásom, musíme začať tam, kde to bolí najviac — pri vlastnej zodpovednosti. Pretože až keď Slováci začnú opovrhovať zlom, nie ho voliť, až potom budeme mať šancu na lepšiu krajinu.