karol

Voľba Donalda Trumpa za prezidenta Spojených štátov amerických v roku 2016 vyvolala šok nielen v politických kruhoch, ale aj medzi intelektuálmi a médiami. Často sa táto voľba interpretovala ako „revolta hlupákov“, dôkaz toho, že veľká časť spoločnosti nerozumie politickým procesom a podlieha lacným sľubom a dezinformáciám. No tento pohľad, hoci lákavý vo svojej jednoduchosti, ignoruje dôležitý fakt: aj tí, ktorých mnohí označujú za „hlúpych“, sa chcú mať dobre. Ich rozhodnutie vyplynulo z racionálneho, hoci obmedzeného úsudku, formovaného ich životnou skúsenosťou, frustráciou a nedôverou k tradičným elitám.

Trumpova kampaň bola postavená na jednoduchých heslách, ktoré dokázali osloviť najmä bielu robotnícku triedu, obyvateľov vidieka a ľudí žijúcich na ekonomickom okraji. Pre nich nešlo len o politiku, ale o otázku prežitia a identity. V ich očiach bol Trump outsider, ktorý rozumel ich hnevu na globalizáciu, stratu pracovných miest a kultúrnu marginalizáciu. Keď im sľuboval, že „urobí Ameriku znovu veľkou“, neponúkal len politický program, ale aj nádej na návrat dôstojnosti a istoty.

A tu sa ukazuje tragédia tých, ktorých nazývame „hlúpymi“. Ich túžba po lepšom živote je prirodzená a ľudská, no ich schopnosti a nástroje na jeho dosiahnutie sú obmedzené. Hlúposť nie je len nedostatok vedomostí; je to neschopnosť učiť sa z chýb, neochota klásť si otázky a hľadať pravdu. Hlúpy človek sa snaží mať dobre, ale zároveň si pod sebou píli konár. Volí sľuby namiesto riešení, emócie namiesto argumentov, instantné ilúzie namiesto trpezlivej práce.

Preto je výsledkom jeho voľby často opak toho, čo chcel dosiahnuť. Namiesto lepšieho života prichádza ešte väčšie sklamanie, neistota, chaos. A čím väčšie sklamanie, tým väčší hnev, tým väčšia túžba po jednoduchých odpovediach – a tým väčšia náchylnosť zvoliť ďalšieho demagóga.

Byť hlúpym a zároveň sa chcieť mať dobre je tragický rozpor. Pretože dobrý život nie je náhodný výsledok; je to ovocie múdrosti, sebapoznania a zodpovednosti. Hlúposť je slepá ulička – a ak ju volí masa, stáva sa nebezpečnou nielen pre seba, ale pre celú spoločnosť, tam, kde chýba rozum, chýba aj schopnosť ho dosiahnuť.

V Trumpovej politike sa tento rozpor ukázal veľmi rýchlo. Keď napríklad zrušil environmentálne regulácie, robotníci z uhoľného priemyslu ho oslavovali, lebo im „vráti prácu.“ No realita ukázala, že globálny trh s uhlím je na ústupe a zrušenie pravidiel len predĺžilo agóniu odvetvia, namiesto vytvorenia udržateľných pracovných miest. Keď zaviedol obchodné clá voči Číne, mnohí farmári verili, že ochráni ich trh – no nakoniec museli dostávať miliardové dotácie od vlády, aby prežili dôsledky obchodnej vojny, ktorú sami podporovali.

Podobne voliči, ktorí verili jeho sľubom o „ochrannom múre“ proti migrantom, si neuvedomili, že migrácia je komplexný jav, ktorý múrom nezastavíš. Výsledkom bolo vynaloženie miliárd dolárov na symbolický projekt, ktorý nepriniesol reálne riešenia, no politicky poslúžil ako lacný triumf.

Tieto príklady ukazujú, že hlúposť nie je len otázkou nedostatku vedomostí, ale aj neochotou pozrieť sa za jednoduché odpovede. Hlúpy človek volí ilúziu, lebo je pohodlnejšia než pravda. A práve preto sa nikdy nemôže mať skutočne dobre – jeho voľba si sama podkopáva nohy.

Tragédiou demokracie je, že ak sa táto slepota stane masovou, neškodí len jednotlivcovi, ale celej spoločnosti. Voliť Trumpa znamenalo voliť krátkozrakosť, hnev, symboly namiesto riešení. Preto aj tí, čo ho zvolili, nakoniec trpeli pod dôsledkami vlastnej voľby – vyššie zdravotné náklady, sociálne rozdelenie, strata medzinárodnej reputácie, chaos v riadení pandémie.

Byť hlúpym a chcieť sa mať dobre je rozpor, ktorý sa nedá prekonať bez ochoty učiť sa, spochybňovať a rásť. A kým sa tak nestane, tento cyklus sebazničenia sa bude opakovať – vždy s novými tvárami, ale rovnakým scenárom … a samozrejme aj u nás na Slovensku ☹