karol

Na Slovensku žije mnoho takýchto ľudí …. človek by povedal, že Slovensko je ich „liahňou“…úsmevy na všetky strany, ochota pomôcť atď. …. s výnimkou požičania peňazí 🙂

Milí sú, ale len dovtedy, kým ich to nič nestojí …. kým sa nestretnú s nejakým iným názorom a nebodaj aj s nejakým kritickým.

Táto tak trochu prehnaná milota je bohužiaľ ale len obranný mechanizmus, pekná fasáda, za ktorou sa skrýva hora špiny … množstvo fatálnych nevyriešených a samozrejme ani nepomenovaných vnútorných problémov, chýb, nedostatkov, psychotráum z detstva, spôsobených prvými ľuďmi v ich živote, komplexov menejcennosti, pýchy, úplnej neschopnosti čokoľvek si priznať, čokoľvek na sebe napraviť, zmeniť, zlepšiť a teda sa vyvíjať… niesť zodpovednosť sám za seba, za svoje chyby, činy, myšlienky a pod.

„Schopnosť“ zo všetkého sa „vyzuť“, vždy si nájsť nejakého obetného baránka a urobiť si z neho fackovacieho panáka je na Slovensku národná povahová črta … prejav „šikovnosti“ a nie nezodpovednosti.

Je spôsobená vnútornou neslobodou, ktorá človeku neumožňuje slobodne myslieť, slobodne konať, byť pánom seba samého … svojich myšlienok, pocitov, svojho tela … čestne sa dokázať postaviť k svojim chybám, k sebe samému čelom, priznať, pripustiť si ich, čo je nevyhnutným predpokladom ich uchopenia a teda ich postupného riešenia.

Človek prehnane milý nie je sám sebou, pretvaruje sa, robí sa lepším než je, pretože ho k tomu dotlačili jeho rodičia … milý nie je preto, lebo je skutočne šťastný, nie preto, lebo je dobre vychovaný ale len preto, lebo sa bojí …

Bojí sa, že ak by prejavil svoje skutočné myšlienky, pocity a túžby, tak by bol za to potrestaný … potrestaný tak, ako už od svojho útleho detstva mnohokrát …

Ako z toho von?

Čo sa kazilo od narodenia, to by sa síce dalo napraviť, ale len teoreticky … stálo by to príliš veľa námahy, príliš veľa úsilia, príliš veľa času, potu a aj sĺz … a načo sa namáhať, keď sa stačí „riadiť“ svojimi najnižšími pudmi, splodiť čo najviac detí a batoh so svojimi nevyriešenými vnútornými problémami „hodiť na krk“ ďalšej generácii tak, ako sa to deje už od úsvitu ľudstva … práve preto sa dejiny ľudstva opakujú, práve preto sa hovorí, že ľudstvo je nepoučiteľné … 🙁