karol

Keď si Donald Trump podáva ruku s Vladimirom Putinom, nejde o diplomatické gesto, ale o obraz, ktorý vstupuje do dejín. Nie ako symbol mieru, ale ako symbol naivity, cynizmu a zrady vlastných hodnôt.

Amerika, ktorá sa roky profilovala ako líder slobodného sveta, sa v rukách narcistického biznismena premenila na cirkus, kde sa potľapkávanie s diktátorom vydáva za „silnú politiku“. Putin sa usmieva – ale určite nie preto, že by mal rešpekt k Trumpovi, ale preto, že ho už dávno využíva. Potrasenie rukou je pre neho propagandistická výhra, potvrdenie, že aj prezident USA hrá jeho hru.

Dejiny falošných podaní rúk

Nie je to nič nové. Dejiny sú plné chvíľ, keď západní lídri podali ruku diktátorom v nádeji, že tým zabránia vojne či konfliktu. V roku 1938 Neville Chamberlain s úsmevom mával papierom z Mníchova a tvrdil, že Hitlerovi sa dá veriť. O rok neskôr sa už tanky Wehrmachtu valili Európou.

Po studenej vojne George Bush starší veril, že v Gorbačovovi a neskôr v Jelcinovi sa rodí nové demokratické Rusko. Realita ukázala, že mocenský stroj zostal, len sa prezliekol do iných šiat. Angela Merkelová stavila na „obchod ako most“ – jej podanie ruky Putinovi sa premenilo na plynové puto menom Nord Stream. Výsledok? Európa financovala ruskú armádu, ktorá dnes ničí Ukrajinu.

Psychológia naivity

Čo spája tieto momenty? Viera, že potrasenie rukou znamená zmenu. Že diktátor, ktorý klame vlastných ľudí, nebude klamať partnera pri stole. Viera, že úsmev a priateľská fotografia majú väčšiu váhu než logika moci. V skutočnosti však takéto gestá diktátor potrebuje: slúžia mu ako dôkaz, že aj jeho najväčší protivníci ho berú vážne a tým aj legitimizujú jeho vládu.

Trumpova ilúzia

Trumpovo stretnutie s Putinom bolo už úplne iného charakteru. Nebola to len diplomatická povinnosť, ale hlavne ochota prijať rolu užitočného idiota. V Helsinkách v roku 2018 Trump pôsobil skôr ako Putinov obdivovateľ než ako americký prezident. Namiesto toho, aby chránil hodnoty svojej krajiny, popieral vlastné tajné služby a prikyvoval kremeľským rozprávkam.

Záver: Podaná ruka je spoluvina

Podaná ruka s Putinom nie je most. Je to špinavá pečať, ktorou sa človek dobrovoľne stáva súčasťou ruského klamu. Dejiny si pamätajú Chamberlaina, pamätajú si Merkelovú. A budú si pamätať aj Trumpa – nie ako lídra, ale ako blázna, ktorý s úsmevom legitimizoval zlo.