Vietnamec Trump – tam by sa hodil viac.

Donald Trump je fenomén doby. Nie preto, že by bol výnimočný štátnik. Nie preto, že by menil svet k lepšiemu. Ale preto, že dokázal premeniť najväčšiu demokraciu sveta na reality show s potenciálom prerásť do autoritárskej frašky. A človeku napadne: Nebolo by mu lepšie inde? Napríklad vo Vietname?

Vo Vietname, kde opozícia neexistuje, médiá sú poslušné a voliči sú len štatisti, by Trump nemusel predstierať, že rešpektuje pravidlá demokracie. Nemusel by sa sťažovať na „deep state“, lebo štát by bol výhradne jeho. Nemusel by bojovať s novinármi – tí by sa mu rovno klaňali.

Jeho prístup k pravde ako nástroju manipulácie by tam konečne nemusel narážať na žiadne prekážky. Jeho láska k silným mužom by sa tam už nemusela skrývať za rečami o slobode. Politbyro by ho vítalo ako svojho.

Ale buďme úprimní – Trump už dávno nie je len americký problém. Je to globálny vírus moci bez svedomia, ktorý mutuje podľa prostredia.


Rusko: kde je už po demokracii.

V Rusku sa by sa trumpizmus mohol objať so svojím stvoriteľom. Tam už nejde len o simuláciu demokracie – tam už ide o otvorený kult moci, kde je lož systémom a represiou sa legitimizuje vláda. Putin je Trump bez zábran – večný prezident, ktorý nepotrebuje opozíciu, ale len poslušnosť.


Slovensko: Východ v šate Západu

A potom je tu Slovensko – krajina, ktorá žongluje medzi Bruselom a Moskvou, ale mentálne sa prikláňa tam, kde ide o autoritu, ale „samozrejme“ bez akejkoľvek zodpovednosti. Tu trumpizmus neprišiel v podobe miliardára, ale ako urazený plebejec s komplexom menejcennosti.

Tu sa sila neprejavuje veľkosťou ducha, ale hlučnosťou kriku. Zložená koalícia urazených eg narieka nad médiami, útočí na súdy a vyhlasuje za nepriateľa každého, kto si dovolí nesúhlasiť. Trump by tu našiel bratov v zbrani – len s menším účesom ☹

A predsa sa všetci tvária, že sme stále „demokracia“. Slovensko má voľby, ale volič si často vyberá len medzi dvomi variantmi úpadku. Rusko má televíziu, ale tá slúži len na to, aby národ nevidel. A Amerika má Trumpa – ako zrkadlo toho, čím môže demokracia byť, keď sa zrúti


Záver: Klauni vládnu, keď sa ľudia prestanú smiať.

Možno by sa teda Trump v Hanoji cítil ako doma. Ale rovnako dobre by sa cítil aj v Kremli. Alebo v Banskej Bystrici. A to nie je len problém Trumpato je problém sveta, ktorý zabudol na hodnoty a zamenil ich len za ilúziu poriadku.

Keď sa demokracia stane len technikou moci bez morálneho obsahu, príde fraška. A fraška si vždy nájde svojho klauna – či už s červenou kravatou, červeným diplomom, alebo červeným nosom.

Začínam chápať Ukrajinu, aké je to mať za suseda hyenu, ale nemať kam ujsť.

10.08.2026

Prečo naša mama nechcela chodiť s našim otcom k nim na Oravu? Zrážka kultúr, ale vlastne len jednej ...

Rozsievali teror, teraz ich pohlcuje panika: Ako Ukrajina prinútila Rusko ochutnať jeho vlastnú medicínu.

09.08.2026

Vojna, ktorú Kremeľ rozpútal za hranicami, sa po mesiacoch nekompromisne vracia tam, odkiaľ prišla. Intenzívna kampaň ukrajinských vzdušných úderov zasahuje strategické ciele hlboko v ruskom zázemí a prináša so sebou fenomén, s ktorým Moskva vo svojich plánoch nepočítala – a to masovú paniku a strach medzi vlastným obyvateľstvom.

Čo nás čaká, keď umelá inteligencia sama prevezme kormidlo svojho vývoja?

08.08.2026

Kam až zájde vývoj umelej inteligencie? Od digitálnych asistentov až k tzv.superinteligencii. Esej: Keď sa stroj dotkne nekonečna.