Daňové priznanie Zuzany Čaputovej.

Keď sa povie daňové priznanie politika, väčšina z nás si predstaví siahodlhé hárky papiera, majetkové priznania, čísla, nehnuteľnosti a aj snahu verejnosti zistiť, či tomuto „daňovému subjektu“ niekde nevisí v skrini aj nejaký, tzv. „finančný kostlivec“.

Pri bývalej prezidentke Zuzane Čaputovej však narážame na celkom iný druh dane … na tú, ktorú človek nehradí štátu v eurách, ale platí ju svojim vlastným pokojom, súkromím, bezpečím a dokonca aj vlastným psychickým zdravím … pretože stále platí citát nemeckého filozofa Friedricha Nietzscheho:

 „To, že vás hlupáci nenávidia, je daň, ktorú platíte za to, že nie ste jedným z nich.“ *

Hoci tento výrok vznikol v celkom inom storočí, pri pohľade na slovenskú politickú scénu znova naberá až mrazivo aktuálny rozmer.

Ak by sme mali zhrnúť päť rokov pôsobenia prvej slovenskej prezidentky v úrade, tak presne toto je to skutočné „daňové priznanie“, ktoré po nej zostalo … a podala ho, žiaľ, celá naša spoločnosť.

Pre podstatnú časť verejnosti a jej priaznivcov bola tá obrovská vlna negativity, osobných útokov a vulgarizmov, ktorej čelila, presne touto daňou. Daňou za to, že odmietla pristúpiť na agresívny tón slovenskej politiky, nekričala, neurážala oponentov a držala si svoj vlastný, pevný morálny kompas, slušnosť a aj odbornú integritu. Ukázala, že sa dá … a aj má vládnuť s pokojom – a práve táto inakosť iritovala tých, ktorí poznajú zo svojho detstva len politiku neustáleho konfliktu.

Slovensko je hlboko polarizované … a tak má každá minca dve strany. Kým jedni vnímali útoky na ňu ako prejav kultúrneho a ľudského úpadku útočníkov, tak jej kritici za tým videli len ich „normálnu“ … a teda aj legitímnu nespokojnosť s jej politickými postojmi či rozhodnutiami rovnako, ako sa im zdá byť normálny aj R.Fico.

Nietzscheho výrok nám však bez ohľadu na politické tričká pripomína dôležitú pravdu: kto sa rozhodne vyčnievať z davu … a teda kráčať svojou vlastnou cestou … čiže ten, kto sa nenechá strhnúť agresívnou väčšinou tak, ako kedysi ani Ježiš Kristus nie, tak tomu to jeho zaostalé, zle vychované okolie nakoniec rýchlo spočíta …

Zuzana Čaputová túto vysokú osobnú daň nakoniec zaplatila aj tým, že sa rozhodla opätovne nekandidovať do prezidentského úradu.

Otázkou pre nás všetkých preto zostáva: Dokedy budú musieť slušní ľudia v našej verejnej sfére platiť takéto privysoké mýto? A nestane sa nakoniec to, že kvôli tomuto „daňovému zaťaženiu“ už nikto slušný a odborne zdatný do slovenskej politiky radšej vôbec nevstúpi?

* Tú istú daň musel kedysi zaplatiť aj Ježiš Kristus, Majster Ján Hus, Giordano Bruno a aj mnohí ďalší svojimi vlastnými životmi … ☹

Friedrich Nietzsche žil v 19. storočí. Narodil sa 15. októbra 1844 a zomrel 25. augusta 1900 vo veku 55 rokov a patril k najvýznamnejším, ale aj najkontroverznejším nemeckým filozofom, básnikom a spisovateľom svojej doby. Svoje diela, ktoré výrazne ovplyvnili moderné myslenie (ako napríklad knihu Tak vravel Zarathustra), napísal v druhej polovici 19. storočia, pričom posledných 11 rokov života prežil v hlbokom duševnom zatmení po psychickom kolapse.

Otázka pre psychiatra: Ako sa mohol spojiť B.Kollár s R.Sulíkom?

28.09.2026

Sme rodina a Sulíkovci: Keď pud politickej sebazáchovy prevalcuje zdravý rozum a aj ideológiu. Slovenskom nedávno prebehla správa, ktorú by málokto očakával … Richard Sulík a Boris Kollár ohlásili spoločný postup do budúcich parlamentných volieb … a hnutie Sme rodina si dokonca kvôli tomu aj zmení názov. Spojenie liberálneho technokrata a konzervatívneho [...]

„Špeciálna volebná operácia“: Alebo keď sa demokracia v Rusku zvrhne len na rituál.

27.09.2026

Pred týždňom sa konali v Rusku „voľby“, ktoré ale oveľa presnejšie vystihuje celkom iné slovné spojenie … „Špeciálnu vojenskú operáciu“ pozná celý svet … keď však v Rusku príde čas na odovzdávanie hlasovacích lístkov, politickí analytici a komentátori čoraz častejšie vyťahujú iný, ironický termín, tzv. „špeciálna volebná [...]

„Veselá“ príhoda s jedným „susedom“ z Hornej Oravy.

22.09.2026

Ráno vchádzam do vestibulu nášho vchodu … a zvuk otvárajúcich sa dverí na jednom z bytov prezrádza, že niekto odchádza … ale v momente, keď ma tento sused „detekuje“, nastane sekunda ticha. Pohyb sa zastaví … a vzápätí počujem, ako sa dvere jeho bytu znova potichu zavrú. Stiahol sa … ušiel, aby ma nemusel ani len vidieť. Pre niekoho možno banálna [...]