Otázka pre psychiatra: Ako sa mohol spojiť B.Kollár s R.Sulíkom?

Sme rodina a Sulíkovci: Keď pud politickej sebazáchovy prevalcuje zdravý rozum a aj ideológiu.

Slovenskom nedávno prebehla správa, ktorú by málokto očakával … Richard Sulík a Boris Kollár ohlásili spoločný postup do budúcich parlamentných volieb … a hnutie Sme rodina si dokonca kvôli tomu aj zmení názov.

Spojenie liberálneho technokrata a konzervatívneho populistu však vyvoláva vážne pochybnosti … a podľa medializovaných vyjadrení odborníkov, vrátane psychiatra Pétera Hunčíka pre portál .týždeň, nemá toto spojenectvo žiadny reálny politický obsah … a je teda zaujímavé skôr z psychologického … alebo dokonca až psychiatrického hľadiska ☹

Niektorí čitatelia preto vnímajú toto spojenectvo len ako taký „pragmatický“ kalkul … a čo sa teda v skutočnosti skrýva za touto „koalíciou zúfalých“?

1. Absolútny ideologický kotrmelec.

Richard Sulík, dlhoročný apoštol voľného trhu a štíhleho štátu, spojil sily s Borisom Kollárom, ktorého politika stála na masívnych sociálnych balíčkoch, štátnych bytoch a teda na rôznych populistických návrhoch.

Sulík sa ale kedysi stal priamo garantom ekonomického programu SAS, teraz ale vlastne poprel všetky tie roky ostrej kritiky voči Kollárovmu finančne nekrytému populizmu … a pre voličov je toto splynutie dvoch protikladov jasným dôkazom, že tu už všetky ideologické princípy išli bokom … pretože keď sa v tomto prípade spojí + s mínusom, tak vznikne jedine skrat … ☹

2. Strach z anonymity a túžba po moci

Z psychologického hľadiska je hlavným motorom tohto partnerstva pud politickej sebazáchovy, pretože po tom, čo sa obe osobnosti ocitli mimo hlavného prúdu, hrozil im definitívny pád do politického zabudnutia.

Strach z anonymity, z ničoty bol u nich zrejme natoľko silný, že dokázal vymazať aj dlhé roky vzájomných útokov, osobných urážok a teda aj hlbokých sporov z čias predchádzajúcej koaličnej vlády. Staré krivdy boli „pragmaticky“ vyhlásené za „čisto politické“, aby sa pred verejnosťou obhájil predtým nepredstaviteľný kompromis.

3. Psychologická pasca na sklamaného voliča

Nové zoskupenie vsádza na nebezpečnú psychologickú hru s voličom, pretože sa pokúša spojiť dva celkom odlišné archetypy *:

  • Chladné racio: Sulík má pritiahnuť stredopravého voliča, ktorý hľadá rozpočtovú zodpovednosť a ekonomické riešenia.
  • Sociálnu emóciu: Kollár má pokryť voličov citlivých na témy rodiny **, solidarity a okamžitej pomoci ☹

Vzniká tak umelý politický hybrid, ktorý má uspokojiť rozum a zároveň aj cit sklamaných občanov. Ako však upozorňujú kritické hlasy komentárov, voliči rýchlo prekuknú, že obom lídrom sa v skutočnosti iba cnie po moci … a navyše už aj prvé analýzy ukazujú, že lídri sa nevedia dohodnúť ani na zásadných témach, čo môže viesť k rýchlemu sklamaniu všetkých …

Toto spojenectvo tak namiesto novej alternatívy ponúka len staré známe tváre spojené len čisto pragmatickým cieľom – prekročiť brány parlamentu … a to za každú cenu, čo je ale na Slovensku normálny – politický štandard ☹

* Archetyp je tzv. pravzor.

** B.Kollár vie „najlepšie“, ako vyzerá „skutočná“ rodina … pretože on sám je „neuveriteľne rodinný typ“ …  veď má oficiálne 18 priznaných detí … a to s 15 rôznymi ženami!

„Špeciálna volebná operácia“: Alebo keď sa demokracia v Rusku zvrhne len na rituál.

27.09.2026

Pred týždňom sa konali v Rusku „voľby“, ktoré ale oveľa presnejšie vystihuje celkom iné slovné spojenie … „Špeciálnu vojenskú operáciu“ pozná celý svet … keď však v Rusku príde čas na odovzdávanie hlasovacích lístkov, politickí analytici a komentátori čoraz častejšie vyťahujú iný, ironický termín, tzv. „špeciálna volebná [...]

„Veselá“ príhoda s jedným „susedom“ z Hornej Oravy.

22.09.2026

Ráno vchádzam do vestibulu nášho vchodu … a zvuk otvárajúcich sa dverí na jednom z bytov prezrádza, že niekto odchádza … ale v momente, keď ma tento sused „detekuje“, nastane sekunda ticha. Pohyb sa zastaví … a vzápätí počujem, ako sa dvere jeho bytu znova potichu zavrú. Stiahol sa … ušiel, aby ma nemusel ani len vidieť. Pre niekoho možno banálna [...]

Kríž v jednej ruke, zbraň v druhej: Prečo dokážu mafiáni v nedeľu plakať v kostole a v pondelok zabíjať?

19.09.2026

Náboženstvá sú založené na viere, nie na dôkazoch … preto veľa ľudí dokáže veriť hocičomu, aj neuveriteľným veciam, hlavne aby to bolo pre nich príjemné ☹ Príklad v tomto názve je síce extrémny … ale týka sa každého, kto je presvedčený že on je ten dobrý … a tí zlí sú vždy a jedine možne tí druhí … ☹ Zločinec, ktorý [...]