karol

Pri pohľade na prieskumy verejnej mienky v Česku a na Slovensku udrie do očí neuveriteľný paradox, kým v Českej republike je otvorená podpora ruskej politiky celkom na okraji spoločnosti, na Slovensku je to presne naopak.

Prečo sa u našich susedov proruská propaganda nechytá, zatiaľ čo u nás padá na úrodnú pôdu? Nazvime ale veci tým pravým menom: je to o masovej strate zdravého rozumu.

·  Otvorená podpora Ruska: V prieskumoch o geopolitickej orientácii sa k vyloženému príklonu na stranu Ruska dlhodobo hlási približne 8 % až 14 % Slovákov … a podľa prieskumu agentúry SCIO by si až 14 % populácie vyslovene želalo pripojenie k Ruskej federácii … a dokonca približne až tretina túto možnosť v nejakej forme pripúšťa!! ☹

·  Vnímanie Ruska ako hrozby: Podľa agentúry Focus považuje Rusko za bezpečnostnú hrozbu zhruba 54 % Slovákov … ale zvyšných 42 % nie, čo je teda v ostrom kontraste s Českom, kde Rusko ako hrozbu vníma drvivá väčšina spoločnosti (bežne cez 80 %!).

·  Zodpovednosť za konflikt: Dlhodobé dáta organizácie GLOBSEC dokazujú, že Slovensko patrí v regióne k najnáchylnejším veriť naratívom, ktoré zo zodpovednosti za vojnu na Ukrajine obviňujú USA alebo NATO, namiesto samotného Ruska! ☹

Zatiaľ čo Česi si držia racionálny odstup, podstatná časť slovenskej spoločnosti ale predvádza len jej čistú naivitu … a tu sú hlavné dôvody, prečo sme v tomto tak tragicky „odlišní“:

1. Česi stavili na rozum, Slováci na nebezpečný „romantizmus“

Česi mali už v 19. storočí pragmatických vzdelancov … napríklad keď kedysi Karel Havlíček Borovský navštívil cárske Rusko, vrátil sa odtiaľ s jasným varovaním: „pred touto despociou si musíme dávať pozor“ … a Česi už vtedy pochopili, že ich budúcnosť je na Západe.

U nás na Slovensku sme si však vymysleli rozprávku o akomsi „veľkom ruskom bratovi“, o akomsi trápnom „dubisku“, ku ktorému sa máme utiekať … a tento naivný sentiment prežil storočia … a ešte aj dnes deformuje myslenie mnohých ľudí, ktorí tam namiesto reality vidia len akýsi šialený – romantický mýtus … pretože ešte stále nedokážu rozpoznať dobro od zla … a teda ani hlúposť od múdrosti nie … a teda sú bohužiaľ ešte stále mimo reality ☹

2. Krátka pamäť a ignorovanie roku 1968

V auguste 1968 nás prevalcovali sovietske tanky, kvôli čomu v Česku táto trauma zlomila akékoľvek sympatie k Moskve raz a navždy … Česi si už veľmi dobre pamätajú, čo to znamená ruská okupácia.

Na Slovensku máme ale očividne s pamäťou obrovský problém … veď mnohí ľudia tu dokážu s úsmevom obhajovať krajinu, ktorá nás desiatky rokov držala v neslobode … a tým aj ignorovať našu vlastnú históriu … a dokonca tlieskať tomu, kto nás kedysi okupoval, čo je ale len prejav absolútnej hlúposti … a to dokonca aj so znakmi masochizmu … ako taký chudák pes, ktorý stále líže ruku „pána“, aj keď ten ho pred chvíľou udrel … ☹

3. Slepá viera dezinformáciám na internete

Slovenský internet je už roky stokou proruských dezinformácií … kým ale Česi majú oveľa vyššiu mieru kritického myslenia a informácie si aj overujú, priemerný slovenský konzument sociálnych sietí uverí každému primitívnemu klamstvu na Facebooku či Telegrame.

Ak teda niekto dokáže takto slepo preberať hoaxy bez toho, aby pritom zapojil aj svoju vlastnú hlavu, tak výsledkom je presne takýto obrovský počet rusofilov u nás.

4. Politici, ktorí z hlúposti vytĺkajú kapitál

Inštitúcie a hlavné politické sily v Česku sa už zhodli na tom, kde je sever – už vedia, kto je agresor a kto spojenec, preto sú tam proruskí krikľúni vytlačení na úplný okraj českej spoločnosti.

Na Slovensku je to ale naopak … a niektoré naše politické vyžírky už zistili, že na šírení protizápadných nálad a obhajobe Moskvy sa dajú ľahko vyhrať voľby … preto tým, že tieto nezmysly vypúšťajú aj ľudia v oblekoch a na obrazovkách,  dávajú tým hlúposti pečať normálnosti, čím sa takto tábor rusofilov u nás „veselo“ rozrastá ☹

Záver

Rozdiel medzi nami a Čechmi nie je v polohe na mape, ale v tom, čo máme a nemáme v našich hlavách. Kým naši susedia už dávno pochopili, že sloboda a spravodlivosť sa nepredávajú za „lacný“ plyn a sľuby z Východu, u nás sa milióny ľudí radšej neustále nechávajú opiť rožkom.

Kým už konečne nezačneme veci nazývať pravým menom a nezačneme používať aj – a hlavne zdravý rozum, zostaneme len na smiech celému civilizovanému svetu … a aj naďalej budeme len upadať – a to „samozrejme nerušene“ ☹