karol

Tento výrok podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara z nedávneho rozhovoru nie je len obyčajnou obhajobou obžalovaného človeka … ale je to dokonalá diagnóza stavu dnešnej politickej pseudokultúry a filozofie vládnej moci … ktorá predstavuje mentalitu, smerujúcu k úplného úpadku spoločnosti, pretože sa v nej tradičné morálne hodnoty otočili celkom naruby.

Veď ak sa človek čeliaci závažným obvineniam namiesto pokory stavia do pózy morálneho arbitra, prechádza tým od politického marketingu už k jeho čistej bezcharakternosti … pretože v normálnej spoločnosti je hanba prirodzenou reakciou na zlyhanie alebo podozrenie … ale v tej našej politickej džungli sa stala počas vlád Smeru len akousi slabosťou, ktorú „úspešný“ politik nesmie za žiadnu cenu dopustiť ☹

Toto jeho konanie sa tým dostalo do priameho rozporu s rímskym právom *, na ktorom stojí celá európska právna kultúra. Stará rímska zásada Nemo judex in causa sua (Nikto nesmie byť sudcom vo vlastnej veci) je tu hrubo pošliapaná … obvinený politik si tu sám píše zákony, sám seba vyhlasuje za nevinného a sám aj menuje svojich katov ☹

Obrátená morálka ako vládny program

Súčasná politická garnitúra povýšila absenciu sebareflexie na novú normu, preto sa stal útok na inštitúcie, vyšetrovateľov a sudcov už nielen taktikou obhajoby na súde, ale už aj priamym politickým programom Smeru … kedy zlo už prerástlo dobro … ☹

• Zmena vinníka a obete: Systém, v ktorom sa z obvineného stáva hrdina a z policajta či prokurátora nepriateľ štátu, deformuje právne vedomie celej spoločnosti.
• Volebný mandát ako odpustok: Legitimita získaná vo voľbách sa tu cynicky používa ako univerzálny čistiaci prostriedok na akékoľvek morálne či trestnoprávne poškvrny.
• Absencia chrbtovej kosti: Ak sa zo slovníka verejných činiteľov definitívne vytratí svedomie, politika stráca akýkoľvek etický rozmer a mení sa len na čistý boj o beztrestnosť rovnako, ako je to pri mafiách, alebo iných ťažkých zločincoch.

Kto by sa mal vlastne hanbiť?

Keď Tibor Gašpar hovorí, že sa nehanbí, výnimočne hovorí pravdu … veď na to, aby sa človek mohol hanbiť, musí najprv disponovať nejakým morálnym kompasom, ktorý mu signalizuje prekročenie hraníc … ak mu ale tento chýba, zostáva mu už len chladný kalkul a teda aj takéto systematické prekrúcanie reality.

Hanbiť by sa však mali aj tí, ktorí takémuto správaniu tlieskajú a legitimizujú ho, pretože nechápu, že tým vlastne sledujú postupnú demontáž základných morálnych pravidiel v priamom prenose, kedy bezodná drzosť víťazí nad slušnosťou a spravodlivosťou.

Ak by sme prijali túto Gašparovu … a teda aj tézu Smeru, že útočiť na základy právneho štátu je prejavom hrdinstva, potom by sme sa ako spoločnosť ocitli v slepej uličke, z ktorej snáď už ani niet návratu.

* Rímske právo má už dokonca viac ako 2000 rokov a jeho najslávnejšie zásady vznikali po celé stáročia staroveku … a dodnes tvoria chrbticu súčasného – moderného právneho systému.

Keď sa pozrieme na časovú os, vývoj vyzerá nasledovne:

• Pred 2500 rokmi (rok 449 pred Kr.): Rimania spísali svoj prvý zákonník, Zákon dvanástich tabúľ (Lex duodecim tabularum) a išlo o základný pilier, z ktorého sa rímske právo postupne vyvíjalo.
• Pred 2000 rokmi (prelom letopočtov): V období Rímskej republiky a ranného cisárstva zažívalo rímske právo obrovský rozmach. Práve vtedy žili najvýznamnejší právnici, ktorí formovali pravidlá o spravodlivosti, zmluvách a morálke.
• Pred 1500 rokmi (rok 529 n. l.): Cisár Justinián I. dal všetky tieto stáročné rímske zákony a múdrosti spísať do obrovského diela Corpus Juris Civilis … a práve vďaka tejto kodifikácii sa rímske právo uchovalo a aj prežilo pád Rímskej ríše … a to až do dnešnej doby.

Prečo naň odkazujem?

Európske (a teda aj slovenské) civilné a trestné právo priamo vychádza z rímskych tradícií … preto ak akýsi dnešný politik porušuje princíp Nemo judex in causa sua (Nikto nesmie byť sudcom vo vlastnej veci), ignoruje pravidlo, ktoré úspešne držalo civilizovanú spoločnosť pohromade viac ako dve tisícročia … veď už vtedajší Rimania dobre vedeli, že ak obvinený chce sám rozhodovať o spravodlivosti, nielenže sa štát začína meniť na tyraniu, ale súčasne tým aj začína prichádzať o svoju česť … a tým sa stáva už len akousi ďalšou – „obyčajnou“ totalitou (infamia) ☹