Diagnóza: Rašizmus. Prečo je návšteva Moskvy v roku 2026 politickým cynizmom?

Dlho sme sa snažili vyhnúť slovu na „F“. Považovali sme ho za relikt minulosti, za niečo, čo zostalo pochované v ruinách roku 1945.

Dnes sa však pri pohľade na súčasné Rusko musíme pýtať: Ak to vyzerá ako fašizmus, správa sa to ako fašizmus a zabíja to ako fašizmus, tak prečo to tak nenazvať?

Rusko ako fašistický štát 21. storočia

Historici a politológovia (ako napríklad Timothy Snyder) definujú fašizmus cez kľúčové znaky, ktoré dnes v Rusku vidíme v priamom prenose:

  • Kult vodcu: Neomylný Vladimír Putin ako symbol „silného Ruska“.
  • Mýtus o zlatej ére: Snaha o obnovu impéria a nápravu „geopolitickej katastrofy“ (rozpadu ZSSR).
  • Násilie ako nástroj: Likvidácia opozície doma a otvorená útočná vojna za hranicami.
  • Totálna propaganda: Mobilizácia nenávisti voči „skazenému Západu“ a jeho vlastným, tzv. vnútorným nepriateľom.

Pre tento pseudomoderný hybrid sa vžil názov rašizmus … a je to nebezpečná zmes ultra-nacionalizmu a imperializmu, ktorá už nepotrebuje masové pochody, ale už jej stačí len digitálna kontrola a pasivita jeho občanov.

Návšteva u diktátora: Hostina na Červenom námestí

V tomto kontexte pôsobí ohlásená cesta slovenského premiéra Roberta Fica do Moskvy na oslavy 81. výročia konca vojny (máj 2026) ako čistý politický cynizmus. Po tom, čo tam v roku 2025 sedel ako jediný líder EÚ, sa tam vracia znova.

Prečo je to problém?

  1. Legitimizácia režimu: Účasťou na vojenskej prehliadke po boku Putina slovenský premiér fakticky dodáva medzinárodnú váhu režimu, ktorý v rovnakom čase vraždí civilistov na Ukrajine.
  2. Paradox „boja proti fašizmu“: Fico cestu obhajuje úctou* k obetiam Červenej armády. Je však obludným paradoxom oslavovať porážku fašizmu v krajine, ktorá dnes sama vykazuje všetky jeho znaky.
  3. Slovensko ako „užitočný idiot“: Zahraničné médiá (ako The Guardian či Le Monde) nás už otvorene označujú za „trójskeho koňa“ Kremľa. Ruskej propagande to slúži ako dôkaz, že jednota Západu je len ilúzia.

Záver: Pľuvanec do tváre spojencom

Domáca opozícia to vidí jasne: uctiť si padlých hrdinov sa dá aj na Slavíne. Cesta do Moskvy nie je „mierová politika“, ale len výmysel bývalého komunistického funkcionára – a teda len jeho kolaborácia s vojnovým zločincom Putinom.

Ak premiér krajiny NATO tlieska armáde, ktorá otvorene hrozí Európe jadrovými zbraňami, tak posiela signál slabosti a zrady našich vlastných bezpečnostných záujmov.

Návšteva fašistického štátu pod zámienkou osláv víťazstva nad fašizmom nie je diplomacia, ale len Ficova diagnóza … je to jeho uznanie súčasného ruského režimu, ktorý sa rozhodol, že Putinove imperiálne ambície majú väčšiu cenu než sloboda a ľudské životy … a že veľkosť Ruska sa dá dosiahnuť jedine zmenšením Ukrajiny … čiže na jej úkor, parazitickým spôsobom … v Rusku, ale aj vo Ficovej totalitnej hlave bohužiaľ ale normálnym ☹

*Kde by sa nabralo vo Ficovi niečo také ušľachtilé ako je úcta?

Prečo je v Čechách len 4 – 7 % rusofilov, kdežto na Slovensku až dvakrát toľko?

29.08.2026

Prečo je teda na Slovensku aj dvakrát toľko hlúposti ako v Čechách? Prečo sme za hlupákov? Prečo je v Čechách rusofilov len minimum, kdežto na Slovensku státisíce ... a možno až milióny?

Prečo stojí Ukrajina morálne vyššie než štát Izrael?

28.08.2026

Prečo každú z nich svet vníma inými očami? Keď Rusko v roku 2022 napadlo Ukrajinu, západný svet sa takmer okamžite zjednotil v jej jednoznačnej podpore … keď však v októbri 2023 teroristi z Hamasu zmasakrovali izraelských civilistov, tak počiatočnú vlnu solidarity s Izraelom rýchlo vystriedala hlboká polarizácia … a dokonca aj ostrá medzinárodná kritika. [...]

Mier bez spravodlivosti je len ilúzia: Prečo vojna na Ukrajine nemôže skončiť podľa očakávania Ruska?

26.08.2026

V debatách o vojne na Ukrajine často počúvame jediné slovo: mier. Volanie po rýchlom ukončení bojov znie na prvý pohľad humánne ... avšak žiadať „mier za každú cenu“ je nebezpečný sebaklam.