karol

Steny z papiera a za nimi zloba.

Pred siedmimi rokmi som sa prisťahoval do jednej robotníckej štvrte v Bratislave, do garzónky v nadstavbe, ktorá má ale jednu konštrukčnú vadu … steny medzi bytmi sú len prepážky, aké obyčajne oddeľujú kúpeľňu od kuchyne … preto tu počuť všetko, každé zakašľanie, každé otočenie sa na posteli, každý nočný nepokoj. To by ale nemuselo až tak vadiť, ak by tu boli susedia ohľaduplní …

Vedľa mňa býva takmer storočná žena. Duševne chorá. Pravdepodobne schizofrénia. V noci nespí, bojuje … so stenou, so mnou, so svetom … roky mi búcha na stenu a vykrikuje, že nemôže spať kvôli mne, že pijem, že robím hluk, že ju terorizujem.

Stačí, aby tu niekto dostatočne dlho opakoval lož – a susedia vás prestanú zdraviť … veď v tejto štvrti sa pravda neoveruje, tu stačí len jednostranné podozrenie skoro 100 ročnej, duševne chorej stareny … v totalitách je to tak … názor druhej strany tu je zbytočný, veď všetko je aj tak jasné ☹

Raz mi jej syn na prvý sviatok vianočný vyvalil dvere a napadol ma v mojom byte … druhý sa mi len nedávno vyhrážal, že ma nechá zmlátiť.

Podal som na nich trestné oznámenia, aj podnet na MiÚ Nové Mesto, ale odpoveď neprišla žiadna … steny sú tu tenké, ale mlčanie úradov je tu hrubé.

Teraz bola starena chorá, tak u nej prespáva jej dcéra. V noci sa spolu rozprávajú, „samozrejme“ tak hlasno, že ma to budí. Skúsil som im raz buchnúť na stenu. Jediný úder, ale z ich pohľadu nič iné než len útok … dcéra zhíkla a starena sa hneď rozplakala … vraj toto musí odo mňa už roky trpieť … a potom mi až do rána vybuchovali oni … ☹

Človek si myslí, že bývanie je základ, že byt je útočisko, ale keď sú steny z papiera, ochrana je len ilúzia … a  keď má niekto vo svojej hlave nepriateľa, nepomôže ani betón.

Najhoršie na tom okrem samotného hluku je aj vedomie, že vo vlastnom priestore nemáte kontrolu, že niekto iný rozhoduje o vašom spánku, o vašom pokoji a aj o vašej povesti.

Táto garzónka má konštrukčnú vadu, ale možno je to len taký presnejší obraz celej našej spoločnosti … tenké hranice, rýchle obvinenia a paranoja, ktorá sa šíri stenou rýchlejšie než zvuk … a  systém, ktorý príde, spíše záznam a odíde.

Otázka neznie len kto tu má pravdu, ale aj koľko rokov môže človek bývať v priestore kde je permanentne vinníkom on?